BRATISLAVA - Názov „Hromnice“ súvisí s predstavou, že tento deň chráni pred búrkami a hromami. V minulosti sa verilo, že práve okolo 2. februára sa „láme“ zima – buď sa začne zmierňovať, alebo ešte pritvrdí. Preto sa Hromnice spájali s magickými úkonmi, ktoré mali zabezpečiť ochranu domu, úrody aj dobytka. Veriaci v tento deň slávia Kresťanský sviatok Obetovania Pána.
Hromnice sú jeden z najstarších a najbohatších zimných sviatkov, ktorý na Slovensku prežil v ľudových zvykoch aj po tom, čo sa stal cirkevným sviatkom Obetovania Pána (2. február). Je to deň plný symboliky svetla, ochrany a predpovedí počasia – a práve preto sa okolo neho vytvorilo množstvo tradícií, ktoré ľudia dodnes poznajú.
Už Kelti v staroveku slávili v období medzi zimným slnovratom a jarnou rovnodennosťou Imbolc, pričom tento keltský sviatok možno stotožniť s Hromnicami. "Je to jeden z pravdepodobných zdrojov súčasných Hromníc. Spája ich prechod zo zimy do jari, symbolika znovuzrodeného slnka, rodenie jahniat či očistné rituály," povedal Lukáš Šutor z Katedry slovakistiky, slovanských filológií a komunikácie na Filozofickej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach.
Podľa kresťanskej tradície sa Hromnice slávia na štyridsiaty deň po narodení Ježiša Krista. "U západných Slovanov ohlasovali Hromnice návrat vlády 'hromovládcu' boha Perúna nad prírodou. U predkresťanských Slovanov bol agrárny rok rozdelený len na dve časti - zimnú a letnú - s predelom v polovici dnešného zimného obdobia (2. 2.). Z tohto pohľadu išlo o citlivú zmenu v prírodnom cykle, keď sa započínali dôležité veštby a magické rituály súvisiace s budúcou úrodou," pripomenul Šutor.
Korene kresťanského sviatku Obetovanie Pána siahajú do 5. storočia nášho letopočtu. Pápež Gelasius v roku 494 zaviedol v cirkvi tradíciu sprievodu okolo kostola s horiacimi sviečkami, špeciálne požehnanými pre tento účel, aby tak nahradil sprievod so sviečkami, ktorý bol súčasťou pohanskej slávnosti.
V katolíckych kostoloch sa v tento deň koná obrad požehnania sviec, liturgia svetla ako symbol očisty a procesia. Keďže v katolíckej cirkvi je 2. február aj Dňom zasväteného života, konajú sa v tento sviatok stretnutia biskupov s rehoľníkmi, ktorí zasvätili svoj život Bohu a službe ľuďom v rôznych oblastiach. V gréckokatolíckej cirkvi sa Hromnice nazývajú Stretnutie Pána Boha a Spasiteľa Ježiša Krista. Súčasťou obradov v kostoloch je rovnako požehnávanie sviec.
Tradícia hromničných sviec, "hromničiek"
S Hromnicami je nerozlučne spätá tradícia hromničných sviec. "Spojením antických očistných rituálov, staroslovanských Perúnových slávností a židovsko-kresťanských zvykov vznikla aj tradícia hromničných sviec, ktoré mali v našej duchovnej kultúre široké využitie. Používali sa v očistnej a ochrannej mágii, najmä ako ochrana pred bleskom, ďalej v ľudovom liečiteľstve napríklad pri bolestiach hrdla a svoju špecifickú úlohu zohrávali aj pri pohrebných rituáloch - prinášali svetlo pre dušu zosnulého, ale symbolizovali tiež samotného Krista ako svetlo sveta," spresnil kulturológ Šutor.
Kresťania si ich dávali posvätiť v kostole a potom ich doma starostlivo odkladali. Verilo sa, že:
- chránia dom pred búrkami a požiarom,
- zapálené odháňajú zlé sily,
- pomáhajú pri chorobe alebo umieraní,
- prinášajú pokoj do domácnosti.
Keď sa blížila búrka, gazdiná zapálila hromničku a položila ju do okna alebo na stôl, aby „svetlo zaháňalo hromy“. Niekde ju dokonca zapichovali do bochníka chleba ako symbol stability a ochrany. Na viacerých miestach Slovenska sa hromničkou obchádzali maštale, aby sa zvieratá chránili pred chorobami. Gazdovia tiež kvapkali vosk z hromničky na prvé vyorané brázdy – malo to zabezpečiť úrodu.
Ľudové zvyky a tradície
Na Slovensku sa so sviatkom Hromníc spájali a rôzne iné ľudové zvyky. Bol to napríklad aj deň zákazov vykonávania určitých prác, ako rúbanie stromov, pranie v potoku či šitie, ktoré podľa viery v mágiu podobnosti privolávali na ich vykonávateľov silu hromu. V tento deň by sa ľudia nemali hádať ani nadávať.
V súvislosti so sviatkom stretávania zimy a leta sa vykonávali zvyky zamerané na rast ľanu a konope. Gazdiné počas dňa varili dlhé rezance alebo šúľance - rovnako dlhé mali narásť aj konope a ľan.
Hromnice ako predpoveď počasia
Hromnice sa považovali za prechodné obdobie medzi zimou a jarou. Sú tiež symbolom pribúdajúceho svetla, o čom svedčia aj ľudové príslovia, napríklad: Na Nový rok o slepačí krok, na Tri krále o krok dále, na Hromnice o hodinu více.
Hromnice znamenali takisto dôležitý deň pri predpovediach počasia. Podľa ľudových pranostík teplé počasie na tento sviatok bolo neželané, lebo signalizovalo dlhú zimu, slabú úrodu a chudobu. Naopak, zima na Hromnice znamenala skorý príchod jari. Svedčia o tom viaceré ľudové porekadlá, napríklad Radšej vidí bača na Hromnice vlka v košiari ako sedliaka v košeli alebo Raduje sa gazda, keď na Hromnice dve pre zimu musí obliecť kabanice - príde skorá jar.
Známe pranostiky na Hromnice (2. 2.)
- Ak svieti slnko na Hromnice, hojnosť žita a pšenice.
- Keď sú na Hromnice snežné povetrice, objaví sa skoro usmievavé líce.
- Na Hromnice chumelice, nebýva už zimy více.
- Prešli Hromnice, koniec sanice.
- Keď je na Hromnice pekne, medveď sa obráti na druhú stranu.
- Keľo je na Hromnice odmek, teľo po Hromnici tuhá zima.
- Ak je na Hromnice mráz, bude ich ešte päťdesiat ráz.
- Hromnice, zimy polovice.
