INDIA - Astronómovia zachytili neuveriteľný moment, keď sa „znovuzrodená“ supermasívna čierna diera po 100 miliónoch rokov ticha prebudila a vybuchuje ako vesmírny vulkán. Zábery ukazujú, ako masívne prúdy plazmy šíria energiu do priestoru a majú dostatočnú silu, aby preformovali celú galaxiu, v ktorej sa nachádzajú.
Čierna diera s označením J1007+3540 sídli v obrovskom galaktickom klastri naplnenom extrémne horúcim plynom, ktorý vytvára neustály boj medzi explozívnou silou čiernej diery a tlakom okolia. „Je to, akoby sme sledovali vesmírny vulkán, ktorý po stáročiach pokojného spánku opäť vybuchuje,“ opisuje vedúca výskumného tímu Dr. Shobha Kumari z Midnapore City College v Indii.
Supermasívne čierne diery sú ultra husté jadrá mŕtvych hviezd, ktoré sa zrútili po supernove, a môžu mať hmotnosť až 10 miliónov slnečných. Ich gravitačná sila je taká silná, že ani svetlo nemôže uniknúť za hranicu, známu ako horizont udalostí. Väčšinou sú stabilné a okolo nich obiehajú okolité oblaky plynu, informuje britský Daily Mail. Niekedy však začnú pohlcovať tieto oblaky a aktivujú sa, čo spôsobí, že z ich jadra vystrekujú obrovské prúdy superhorkej plazmy.
Jadro sa zapína a vypína
V najnovšej štúdii publikovanej v Monthly Notices of the Royal Astronomical Society použili vedci nizkofrekvenčné rádiové teleskopy LOFAR v Holandsku a indický uGMRT, aby sledovali rádiové emisie J1007+3540. Zistili, že mladý, jasný vnútorný prúd magnetizovanej plazmy je jasným dôkazom nedávneho prebudenia čiernej diery.
Zároveň objavili, ako extrémne tlaky v jadre galaktického klastra formujú tvar výtryskov – prúdy sa ohýbajú, stláčajú a deformujú. „Táto dramatická vrstvená štruktúra mladých prúdov vo vnútri starých, vyčerpaných oblastí je podpisom epizodickej aktivity AGN – galaxie, ktorej centrálne jadro sa zapína a vypína počas kozmických časových škál,“ vysvetľuje Dr. Kumari.
Zásadný vplyv na vesmírne prostredie
Vedci upozorňujú, že aj supermasívna čierna diera v strede našej Mliečnej dráhy, Sagittarius A, môže jedného dňa zažiť podobnú erupciu. V takom prípade by jej prúdy plazmy mohli zásadne ovplyvniť vesmírne prostredie. Na Zemi by sme však pravdepodobne boli chránení, a k podobnej udalosti dôjde až po kolízii Mliečnej dráhy s Veľkým Magellanovým oblakom o 2,4 miliardy rokov.
Vznik čiernych dier je stále predmetom výskumu. Astronómovia sa domnievajú, že sa môžu tvoriť buď kolapsom obrovských plynných oblakov, alebo z masívnych hviezd, ktoré po vyčerpaní paliva explodujú ako supernovy a ich jadro sa zrúti do čiernej diery. Táto mimoriadna udalosť nám poskytuje unikátny pohľad na dynamiku supermasívnych čiernych dier a ukazuje, že vesmírne erupcie môžu byť porovnateľné s ohňostrojmi, ktoré prepisujú štruktúru galaxií.
