USA - Americký stredoškolský učiteľ, JC Van Deventer, sa rozhodol pre extrémne neobvyklú charitatívnu výzvu s cieľom pomôcť študentom bez domova. Každú noc vyráža na šesťhodinovú pešiu púť dlhú 25 kilometrov do školy, pričom v mrazoch kráča iba v kraťasoch a bez bundy. Týmto bolestivým spôsobom symbolicky poukazuje na materiálny nedostatok, ktorému čelia jeho žiaci, a získava tisíce dolárov na zabezpečenie stabilného domova pre deti v núdzi.
Stredoškolský učiteľ JC Van Deventer z Lee's Summit v Spojených štátoch upozorňuje na problém skrytého bezdomovectva medzi deťmi mimoriadne netypickým spôsobom. Namiesto pohodlnej jazdy autom sa rozhodol pre peší pochod do svojej práce na Rosedale Middle School v Kansas City. Trasa meria viac ako 25 kilometrov a musí vyraziť už okolo polnoci, aby stihol začať vyučovanie po šiestich hodinách chôdze. Ešte extrémnejší je fakt, že tieto dlhé trasy v mrazivom počasí absolvuje len v kraťasoch a bez bundy.
Ako informuje web KMBC, táto symbolická akcia má poukázať na materiálny nedostatok, ktorému čelia mnohé deti v núdzi. K tomuto rozhodnutiu ho inšpiroval príbeh jednej z jeho bývalých študentiek, ktorá sa vinou závislostí rodičov ocitla bez domova a v súčasnosti žije so svojou staršou sestrou a jej tromi deťmi. Učiteľ je presvedčený, že dieťa môže byť veľmi úspešné, ak mu spoločnosť poskytne dostatočnú podporu. „Je to bolestivé pri každom kroku,“ opísal Van Deventer svoju vlastnú nočnú púť, ktorou chce priblížiť utrpenie týchto detí.
Chce prilákať čo najväčšiu pozornosť
Učiteľ sa netají tým, že jeho metóda je zámerne extravagantná, aby prilákala čo najväčšiu pozornosť. Svoj čin označuje s humorom za "niečo hlúpe a trýznivé", čo je podľa neho najúčinnejší spôsob, ako motivovať jeho priateľov a známych k darovaniu. Svoj nočný výkon propaguje na sociálnych sieťach, kde zverejňuje zábery z prázdnych ciest. Vďaka tomuto prístupu už získal konkrétnu finančnú podporu; jeden zo sponzorov mu za jednu takúto výpravu vypláca viac ako 2 400 dolárov. Všetky tieto financie plánuje venovať spomínanej študentke a ďalším deťom v podobnej situácii.
Van Deventer zároveň upozorňuje, že pojem „dieťa bez domova“ je často nesprávne chápaný – nemusí ísť o spanie na ulici, ale o život v núdzových ubytovniach, moteloch alebo u príbuzných, pretože rodinám chýbajú prostriedky na stabilný domov. Učiteľ zdôrazňuje, že aj keď je odolnosť jeho študentov obdivuhodná, nemala by byť ich hlavnou definujúcou črtou, a preto je jeho nočný pochod silným odkazom na potrebu okamžitej pomoci.
