MARYLAND – Američanka Norma Edwardsová prežila tri klinické úmrtia, počas ktorých podľa vlastných slov videla „druhú stranu“, stretla bytosti z iného sveta a prežila životnú „kontrolu“ – tú skutočnú aj tú, ktorá mala byť. Tvrdí, že zakaždým sa vrátila s rovnakým posolstvom: život nekončí smrťou, ale novým začiatkom.
Reverendka Norma Edwardsová tvrdí, že prechod medzi životom a smrťou pozná lepšie než väčšina ľudí. Ako opisuje pre Need To Know, trikrát sa ocitla na hrane života – a dvakrát podľa vlastných slov „prešla na druhú stranu“. Tam ju vraj privítali iné bytosti, ktoré ju nakoniec poslali naspäť na Zem.
„Ocitala som sa v tuneli tak tmavom, že si to nikto nevie predstaviť,“ spomína. „Ničoho som sa nebála. Išla som rýchlosťou svetla a na konci som videla dúhu vo farbách, aké na Zemi neexistujú.“ Keď sa priblížila, svetlo sa zmenilo na krištáľovo biely jas – a v tom okamihu ju niečo vrátilo naspäť do tela.
Po zážitku mala prehnane citlivé zmysly
Návrat však nebol pokojný. „Bolelo to. Akoby ste chceli naliať galaxiu do šálky čaju. Moja duša bola obrovská a musela sa vtesnať späť do malého tela,“ opisuje. Tvrdí, že po zážitku mala prehnane citlivé zmysly: farby vnímala ako hudbu, svetlá okolo nej praskali a mala pocit, že vidí ľuďom do tela. Druhýkrát sa ocitla na hranici života v novembri 2024, keď dostala zástavu srdca. „Vedela som, čo sa deje. Tunel, svetlo... Bola som na ceste do neba,“ hovorí. No zdravotníci ju oživili skôr, ako sa tam podľa nej stihla dostať – a následne ešte raz opäť klinicky zomrela.
Život je večný a smrť je len brána
Tentoraz ju vraj sprevádzala ženská prítomnosť, ktorú opisuje ako anjela. „Mala nado mnou dohľad, keby som si náhodou chcela myslieť, že tam už zostanem.“ A opäť dostala to isté posolstvo ako pri prvom zážitku: život je večný a smrť je len brána. Norma tvrdí, že jej bolo oznámené aj to, že jej životná misia je len v polovici. „Sme uviaznutí v strachu. Mojou úlohou je pomáhať ľuďom ho pustiť, aby sa mohli duchovne prebudiť,“ dodáva.
Dnes pracuje najmä so seniormi a ľuďmi, ktorí sú blízko smrti. Snaží sa im ponúknuť pokoj a inú perspektívu. „Nebojím sa smrti. Viem, že duša nezomiera. Nedá sa opísať ten mier, plnosť a radosť, ktorú som cítila, keď som sa spojila so svetlom,“ hovorí.
Strach je jediná prekážka, odkazuje
Po prvom zážitku však pociťovala veľký smútok – nielen z osobnej straty dieťaťa, ale aj z odlúčenia od „božského svetla“, s ktorým sa podľa nej stotožnila. „Roky som chcela len jedno – vrátiť sa tam. Videla som tam svojich blízkych. Viem, že čakajú.“ Napriek tomu verí, že svoj život ešte musí žiť ďalej. „Najväčšie požehnania som našla v ľuďoch, ktorým som slúžila. Ich príbehy a zápasy mi dali múdrosť a ukázali mi Božiu milosť.“
Jej odkaz pre ostatných je jednoduchý: „Každé ráno ďakujte za dych. Je to najväčší dar. A keď príde čas odísť, vedzte, že smrť neexistuje – len opustíte telo, aby ste žili väčší život na druhej strane.“ Na záver dodáva, že strach je jediná prekážka, ktorú si ľudia vytvárajú sami. „Prišli sme sem učiť sa, milovať a rásť. Niet sa čoho báť.“
