NEW JERSEY - Dvadsaťšesťročný Joe DiMeo, prežil vážnu autonehodu a strávil tri mesiace v kóme. Po náročnej liečbe mu pred piatimi rokmi transplantovali tvár a obe ruky. V tom období išlo o operáciu, ktorá bola jednou z prvých svojho druhu. V exkluzívnom rozhovore pre časopis People prezradil, čo počul počas kómy, ako prebiehal jeho boj o samostatnosť a aký význam mala táto tragédia pre jeho život i lásku.
V novej sérii časopisu People s názvom I Survived (Prežil som), spomína Joe DiMeo na svoju cestu, ktorá vyústila do historickej transplantácie tváre a oboch rúk. V roku 2018 sa stal účastníkom autonehody, pri ktorej utrpel popáleniny na 80 percentách tela a jeho život sa v tom okamihu radikálne zmenil. Tri mesiace zostal v kóme a neskôr absolvoval niekoľkoročnú liečbu. Aj keď bol po nehode v bezvedomí, spomína si, že v nemocnici počul okolo seba ľudí. Pamätá si tiež na „zlé sny“, ktoré sprevádzali bolestivú liečbu popálenín. „Keď vás vezmú do miestnosti, kde vás umývajú a dávajú dole všetky obväzy, to nie je žiadna zábava. Cítite tú bolesť. Takže snívate o bolesti,“ hovorí vo videu. „Nechcú vás mučiť, len vám menia obväzy, ale aj tak to bolí.“
V čase, keď došlo k osudovej autonehode mal len 18 rokov. Stalo sa to nadránom, po skončení nočnej zmeny v práci, keď zaspal za volantom svojho Dodge Challenger a prebral sa až o niekoľko mesiacov. Ľudia sa ho často pýtajú, či zažil posmrtný život a on opisuje spomienku, ktorá sa tejto predstave podobá. „Jediné, čo som zažil, bolo, že som kráčal so svojím psom. Zomrel v rokoch 2012 alebo 2013,“ hovorí pre People. „Povedal som si: Tak toto je ono. Predpokladám, že toto je posmrtný život, len ja a môj pes ideme dolu nekonečným kopcom.“
Po niekoľkých týždňoch na jednotke intenzívnej starostlivosti sa presunul do rehabilitačného centra pre liečbu popálenín. Neskôr sa vrátil k rodičom, no túžil po samostatnosti. V rozhovore uviedol, že sa cítil ako 20-ročné dieťa. „Mama mi prala, varila, upratovala a ja som len ležal na gauči so psom,“ spomína Joe. „Toto jednoducho nebolo pre mňa.“ V roku 2019 sa stretol s doktorom Eduardom D. Rodriguezom z NYU Langone, ktorý ho označil za vhodného kandidáta na transplantáciu tváre a rúk. Už od začiatku vedeli, že operácia je riziková, pretože predchádzajúce dva pokusy neboli úspešné. „Prvý pacient zomrel na operačnom stole a druhému zlyhali ruky,“ vysvetľuje Joe v dokumente I Survived. „Lenže každá operácia môže skončiť smrťou, takže mňa to netrápilo.“
Podľa tlačovej správy sa na operácii podieľalo viac ako 140 zdravotníkov a zákrok trval 23 hodín. Ruky aj tvár pochádzali od 47-ročného darcu. „Nie je to dokonalá operácia a ja som si ju spočiatku idealizoval. Ale potom som si povedal: buď realista,“ hovorí Joe pri spomienke na zotavovanie. Krátko po transplantácii sa zoznámil s Jessicou, ktorá sa neskôr stala jeho manželkou. Jeho príbeh spoznala, keď si ako budúca zdravotná sestra pozrela dokument o jeho operácii. „Pamätám si, ako som prezerala jeho fotky pred a po a pomyslela si: Fíha, to je smola. Bol to pekný chalan. Ale to bolo všetko, čo som si pomyslela,“ povedala pre People.
Našli sa cez Instagram v roku 2021, keď jej Joe napísal správu. Najskôr mali vzťah na diaľku, no neskôr sa stretli osobne a nasťahovali sa do spoločného domu v New Jersey. Pár, ktorý sa zosobášil na Havaji v decembri 2024, sa často stretáva s predsudkami, najmä po tom, čo zdieľali svoj príbeh s miliónmi ľudí na TikToku a Instagrame. Joe však zachováva pozitívny postoj, pretože vie, že najhoršia vec v jeho živote viedla k tej najlepšej. „Je to hrozné, mal som nehodu, prišiel som o 80 percent kože a teraz mám tvár a ruky niekoho iného,“ povedal. „Zároveň som však našiel svoju životnú partnerku a nebyť tej nehody, asi by som bol namyslený chalan. Radšej by som nebol popálený, ale mám rád svoj súčasný život aj vďaka tomu, že mám pri sebe Jessicu.“
