BRATISLAVA - V pohraničných oblastiach Slovenska môže byť viac ako 70 percent koncentrácie znečisťujúcej látky PM2,5 v ovzduší zo zahraničných zdrojov. Vo vnútrozemí sa podiel pohybuje okolo 50 percent. Vyplýva to z komentára „Mikro častice, mega problémy!“, ktorý vypracoval Inštitút environmentálnej politiky (IEP) Ministerstva životného prostredia SR.
„Malé pevné častice ako PM2,5 sa v ovzduší udržia dlhý čas, môžu sa prenášať na veľké vzdialenosti a zároveň často vznikajú sekundárnymi reakciami v atmosfére. Na Slovensku prevláda západné až severozápadné prúdenie vzduchu, to znamená, že sa k nám dostáva vzduch, ktorý si so sebou nesie istú úroveň znečistenia z okolitých štátov, ktorú nie je možné ovplyvniť,“ vysvetlili analytici.
Cezhraničný prenos zahŕňa prírodné aj ľuďmi vytvorené znečistenie
Priblížili, že cezhraničný prenos zahŕňa prírodné aj ľuďmi vytvorené znečistenie a môže dosahovať jednotky či desiatky mikrogramov na kubický meter. Hodnoty cezhraničného prenosu sa odhadujú pomocou modelov. Na Slovensku sa podľa IEP odhadli jednorazovo, a preto sa nedá vyhodnotiť trend príspevku cezhraničného prenosu.
Tvrdí, že krátkodobé nárasty koncentrácií a prekračovanie limitných hodnôt však vo väčšine prípadov spôsobujú miestne zdroje znečistenia. „Lokalít so zhoršenou kvalitou ovzdušia je na Slovensku oveľa viac, ako ukazuje 53 monitorovacích staníc. Kontinuálny monitoring kvality ovzdušia vyžaduje nemalé investičné, prevádzkové, servisné či administratívne náklady. Preto nie je možné umiestniť meraciu stanicu do každej lokality so zhoršenou kvalitou ovzdušia,“ skonštatovali analytici.
Rozšírenie monitoringu
Do budúcna by sa podľa IEP mal rozšíriť monitoring. Kritické lokality sa dajú identifikovať aj pomocou pokročilých matematických modelov, ktoré pomocou výpočtov a porovnávania s údajmi z meracích staníc ukazujú koncentrácie na celom území SR, teda aj tam, kde sa znečistenie ovzdušia priamo nemeria. „Modely do istej miery nahrádzajú monitoring, no nesú so sebou neistotu, ktorá vyplýva z limitov výpočtov a jeho vstupov,“ poznamenali analytici.
Výsledky matematických modelov poukazujú na zhoršenú kvalitu ovzdušia v obciach v okresoch Levice (Šalov, Ipeľský Sokolec), Nové Zámky (Salka), aj na Orave (Námestovo) či na Liptove (Liptovský Ján, Hybe). Problémové sú tiež obce na Považí (Udiča) či mestá v širšom okolí Jelšavy, ako Rožňava či Revúca. „Nový ročný limit pre PM10 nespĺňa viacero miest, ale takmer celé územie Slovenska nespĺňa limit pre PM2,5 s výnimkou horských oblastí,“ uviedol inštitút. Doplnil, že koncentrácie častíc sú na celom území Slovenska plošne vysoké a prekračujú nové limitné hodnoty, čo poukazuje na rozsiahly a vážny vplyv na zdravie obyvateľstva.
IEP poukázal na to, že aj pri zvýšených snahách môže stále lokálne dochádzať k prekračovaniu limitov kvality ovzdušia. Slovenský hydrometeorologický ústav pre oblasti vytvára detailné matematické modely rozptylu znečisťujúcich látok na lokálnej úrovni, ktoré boli vymedzené ako oblasti riadenia kvality ovzdušia. V niektorých lokalitách sa v modeli počíta aj s opatreniami zameranými na kvalitu ovzdušia, opisuje. „V prípade mesta Jelšava ide o náhradu súčasných kotlov na biomasu za najlepšie dostupné. Keďže aj tie stále produkujú znečistenie, ich výmena nemusí stačiť na splnenie nového limitu pre PM10 na celom území mesta,“ podotkli analytici.
