BOGOTA - V Kolumbii objavili pozostatky pravekej lovecko-zberačskej skupiny, ktorá geneticky nesúvisí so žiadnou známou modernou populáciou. Podľa vedcov ide o výnimočný objav, ktorý mení chápanie osídlenia Južnej Ameriky.
Vedci zostali zaskočení. V horskej oblasti Bogotskej náhornej plošiny v Kolumbii objavili kostry lovecko-zberačskej skupiny staré približne 6000 rokov. Genetické testy však priniesli prekvapenie. Tieto jedince nemajú žiadnu známu genetickú väzbu na iné staroveké alebo moderné populácie v Južnej Amerike, uviedol portál News.
Objav vyvolal otázky, ktoré prehlbujú už tak zložitú debatu o pôvode prvých obyvateľov amerického kontinentu. Vedci dlhé roky diskutujú o tom, kto kedy a kadiaľ osídlil Južnú Ameriku. Hoci dnes prevláda názor, že ľudia sem prišli pred približne 20 000 rokmi zo Sibíru cez pevninský most v oblasti dnešnej Aljašky, objav z Kolumbie túto teóriu komplikuje.
Medzinárodný tím vedcov analyzoval genetický materiál z 21 starovekých kostier pochádzajúcich z piatich archeologických lokalít v okolí Bogoty. Výsledky ukázali, že najstaršie pozostatky neobsahovali DNA typickú pre známe klany spojené s kultúrou Clovis, ktorá je považovaná za predchodcu prvých obyvateľov Ameriky. „Títo pravekí obyvatelia Bogotskej náhornej plošiny nemajú genetickú príbuznosť so žiadnou doteraz známou starovekou alebo súčasnou populáciou v Strednej a Južnej Amerike,“ uvádzajú autori štúdie publikovanej v časopise Science Advances.
Zaujímavé je aj to, že DNA tejto skupiny sa v neskorších obyvateľoch oblasti vôbec nezachovala. „Nenašli sme žiadnych potomkov týchto raných lovecko-zberačských komunít. Znamená to, že v oblasti Bogoty došlo ku kompletnej výmene obyvateľstva,“ vysvetľuje Kim-Louise Kretteková z Univerzity v Tübingene.
Izolácia aj zánik
Títo záhadní obyvatelia horskej plošiny žili oddelene od vonkajších vplyvov zrejme tisíce rokov. Ich spôsob života sa zrejme nezmenil až do príchodu nových osadníkov zo Strednej Ameriky pred približne 4000 rokmi. Tí priniesli nielen nové technológie, ako je keramika či poľnohospodárstvo, ale aj nové jazyky – najmä jazykovú vetvu Čibča, ktorá sa v Strednej Amerike používa dodnes.
„Kultúrny prechod medzi predkeramickým obdobím a obdobím Herrera je spojený so zdanlivo úplnou genetickou výmenou obyvateľstva,“ píše sa v štúdii.
Či starousadlíkov vyhubili vojny alebo ich pohltili početnejší prisťahovalci, nie je jasné. To, že sa ich genetický profil nezachoval vôbec, vedci označujú za mimoriadne nezvyčajný jav. Otázky teda ostávajú otvorené: Kto boli títo ľudia? Odkiaľ prišli? A kam zmizli?
