LONDÝN - Údené mäso, varené vajíčka, zemiakový majonézový šalát, veľkonočná plnka, chlebíčky, mazanec a iné množstvo sladkých a slaných dobrôt sa kopí na stoloch slovenských domácností počas Veľkej noci. Po uplynutí 40-denného pôstu to niekedy vyzerá, ako keby striedmosť nemala za naším stolom už žiadne miesto. Netreba zabúdať ani na alkohol, ktorý sa u niekoho leje skutočne potokom, hoci nie je ani zdravý ani nízkokalorický. Niekedy by bolo možno lepšie dopriať si obyčajné jedlo, ktoré mal jesť aj Ježiš Kristus počas poslednej večere. Odborníci na výživu by určite neboli proti.
Posledná večera, ktorú jedol Ježiš, bola oveľa nutrične vyváženejšia než dnešná kalorická veľkonočná hostina. Vedci odhadujú, že porcia jahňacieho mäsa s fazuľou, kúsok chleba, olivy a datle obsahovali len 449 kalórií. Naopak, naša súčasná veľkonočná obžera s množstvom červeného mäsa, vajec na všemožné spôsoby a niečoho tvrdého "na zahriatie" by sa určite nezmestila ani do 1000 kalórii. Aj tradičné pečivo, ako mazanec či veľkonočný baránok sú plné rafinovaných sacharidov, cukrov a tukov, a teda ďalších kalórii.
Bolo by dobré pamätať na to, že obvyklé recepty majú aj svoje zdravšie a odľahčenejšie verzie a ak už dostanete chuť na niečo sladké, vyberte si napríklad čokoládu s vysokým obsahom kakaa. Podľa výskumu zverejneného v European Journal of Preventive Cardiology môže čokoláda dokonca prospievať srdcu, pričom konzumácia čokolády aspoň raz do týždňa súvisí s 8 percente nižším rizikom srdcových ochorení, keďže tieto maškrty obsahujú rastlinné zlúčeniny nazývané polyfenoly, ktoré majú antioxidačné a protizápalové účinky, píše portál The Daily Star. Na svoje si prídu aj nadšenci fitness v súvislosti s jedením čokolády a pitím vína. Polyfenoly obsiahnuté v týchto vyhľadávaných potravinách nielenže znižujú riziko srdcových ochorení, ale taktiež výrazne znižujú riziko vzniku tučného brucha, a tým aj vážnejších následkov, ako sú infarkt, mŕtvica či vysoký krvný tlak.
Za najväčšiu štúdiu svojho druhu sa považuje výskum Lekárskej fakulty v brazílskom São Paule, ktorý počas uplynulých pätnástich rokov sledoval viac ako 6 000 Brazílčanov. Účastníci, ktorí konzumovali polyfenoly vo vysokej dávke 469 mg denne, znížili riziko vzniku problémov ako brušná obezita, vysoký tlak či vysoká hladina cukru v krvi až o 23 percent v porovnaní s tými, ktorí prijímali len 177 mg denne. Autorka štúdie profesorka Isabella Bensenorová uviedla: Tieto zistenia naznačujú, že podpora stravy bohatej na polyfenoly by mohla byť cennou stratégiou na zníženie kardiometabolického rizika.“
Podľa nej by tento prelomový objav mohol potenciálne prepísať tradičné lekárske odporúčania. „Čím rozmanitejší je príjem potravy a zdroje polyfenolov v strave človeka, tým lepší vplyv to má na črevnú mikroflóru, a teda aj na celkové zdravie,“ dodala. Na to nadväzuje aj štúdia z roku 2023, ktorú uskutočnila Lekárska univerzita v čínskom Daliane. Tá zistila, že popíjanie piva môže byť prospešné pre tráviaci trakt, a dokonca účinnejšie než populárne probiotické nápoje.
