JERUZALEM – Diskusia o presnom mieste Ježišovho ukrižovania a pochovania prebieha už desaťročia. Mnohí odborníci sa prikláňajú k názoru, že kľúčové udalosti kresťanskej histórie sa odohrali na území dnešného Chrámu Božieho hrobu v Jeruzaleme. Najnovší archeologický výskum by mohol toto tvrdenie podporiť konkrétnymi dôkazmi.
Vedci z Univerzity La Sapienza v Ríme nedávno objavili pozostatky rastlín, ktoré by mohli pochádzať z obdobia, keď bol Ježiš ukrižovaný, teda približne z roku 33 n. l. Odkazuje na ne aj Evanjelium podľa Jána (19:41): „Na mieste, kde ho ukrižovali, bola záhrada a v záhrade nový hrob, v ktorom ešte nik nebol pochovaný. Tam položili Ježiša.“ Vedúca archeologického tímu Francesca Romana Stasollaová pre denník The Times of Israel vysvetlila: „Evanjelium spomína zelenú plochu medzi Golgotou a hrobom. My sme identifikovali tieto kultivované polia.“
Pozostatky rastlín však nie sú jediným objavom, ktorý naznačuje dôležitosť Chrámu Božieho hrobu v súvislosti s Ježišovou smrťou a pochovaním. Výskumníci našli aj mramorové hrobky, ktoré sa podľa odborníkov spájajú s biblickou postavou Jozefa z Arimatey – muža, ktorý podľa kresťanskej tradície poskytol Ježišovi hrob. Archeológovia však potrebujú vykonať ďalšie testy, aby získali nové poznatky o pôvode mramoru a zložení malty v hrobkách. „Obe tieto skúšky nám môžu poskytnúť dôležité informácie,“ dodala Stasollaová.
Výkopové práce však museli byť dočasne prerušené, aby bol chrám počas Veľkého týždňa a Veľkej noci prístupný pre veriacich. Výskum bude pokračovať na konci mesiaca. „Skutočným pokladom, ktorý odhaľujeme, je história ľudí, ktorí tu po stáročia prejavovali svoju vieru,“ zdôraznila Stasollaová. „Bez ohľadu na to, či niekto verí v historickosť Chrámu Božieho hrobu, faktom zostáva, že celé generácie ľudí ho považovali za posvätné miesto. Dejiny tohto miesta sú neoddeliteľne späté s dejinami Jeruzalema a kresťanstva.“
