LONDÝN - Jedna z otázok, ktoré si ľudia neustále kladú, je, ako dlho budeme žiť. Ako veľmi náš život ovplyvňuje životné prostredie a naše rozhodnutia a nakoľko je predurčený našimi génmi. Štúdia, ktorá bola nedávno zverejnená v prestížnom medzinárodnom časopise Nature Medicine, sa po prvýkrát pokúsila kvantifikovať vplyv prostredia a životného štýlu v porovnaní s genetikou na to, ako starneme a ako dlho žijeme. A jej zistenia sú prekvapivé. Náš osud je oveľa viac v našich rukách, než si myslíme.
Táto štúdia využila údaje z UK Biobank, veľkej databázy vo Veľkej Británii, ktorá obsahuje podrobné zdravotné a životné údaje približne 500-tisíc ľudí. K dispozícii sú genetické informácie, zdravotná dokumentácia, zobrazovacie vyšetrenia a údaje o životnom štýle. Oddelená časť štúdie využila údaje od viac než 45-tisíc účastníkov, ktorých vzorky krvi boli analyzované pomocou takzvaného proteomického profilovania. Štúdia zistila, že životný štýl je silnejším prediktorom starnutia a úmrtnosti ako genetika.
Proteomické profilovanie je podľa Nature Medicine relatívne nová technika, ktorá skúma, ako sa menia bielkoviny v tele v priebehu času, aby identifikovala biologický vek človeka. Pomocou tejto metódy mohli vedci odhadnúť, ako rýchlo telo jednotlivca skutočne starne. Hodnotili 164 environmentálnych faktorov a zároveň genetické markery účastníkov súvisiace s chorobami. Environmentálne faktory zahŕňali životný štýl (napr. fajčenie, fyzická aktivita), sociálne faktory (napr. životné podmienky, príjem domácnosti, zamestnanecký status) a faktory z raného detstva, ako telesná hmotnosť v detstve. Následne hľadali súvislosti medzi genetikou, prostredím a 22 hlavnými chorobami súvisiacimi s vekom (napr. koronárna choroba srdca a cukrovka typu 2), úmrtnosťou a biologickým starnutím. Tieto analýzy umožnili výskumníkom odhadnúť relatívny podiel environmentálnych a genetických faktorov na starnutí a predčasnom úmrtí.
Čo zistili?
Pokiaľ ide o úmrtnosť súvisiacu s chorobami, vek a pohlavie vysvetľovali významnú časť rozdielov v dĺžke života. Kľúčovým zistením však bolo, že environmentálne faktory ako celok predstavovali asi 17 % rozdielov v dĺžke života, zatiaľ čo genetické faktory prispeli menej než 2 percentá. Toto zistenie jasne hovorí v prospech "výchovy" v boji „príroda verzus výchova“. Naznačuje, že environmentálne faktory ovplyvňujú zdravie a dlhovekosť omnoho viac ako genetika.
Štúdia ukázala, že rôzne choroby sú ovplyvnené odlišnou mierou genetických a environmentálnych faktorov. Napríklad pľúcne, srdcové a pečeňové choroby boli najviac ovplyvnené prostredím, zatiaľ čo genetika hrala najväčšiu úlohu pri riziku rakoviny prsníka, vaječníkov, prostaty a pri demencii. Medzi environmentálne faktory, ktoré najviac ovplyvňovali predčasné úmrtie a biologické starnutie, patrili:
- fajčenie,
- socioekonomický status,
- úroveň fyzickej aktivity,
- životné podmienky.
Asi najprekvapivejším zistením bolo, že sa nenašla významná súvislosť medzi stravou a markermi biologického starnutia. Toto ide proti množstvu dôkazov, ktoré poukazujú na kľúčový vplyv stravy na riziko chronických ochorení a dlhovekosť.
Budúcnosť je z veľkej časti vo vašich rukách
Zaujímavé je, že medzi faktormi spojenými s chorobami súvisiacimi so starnutím boli aj také, ktoré jednotlivec nemá úplne pod kontrolou – napríklad príjem domácnosti, vlastníctvo nehnuteľnosti či pracovný status. To zdôrazňuje dôležitosť sociálnych determinantov zdravia a potrebu ich riešiť, aby mal každý čo najlepšie podmienky pre dlhý a zdravý život.
Zároveň však výsledky ponúkajú posolstvo nádeje. Dlhovekosť do veľkej miery závisí od našich rozhodnutí. To je skvelá správa, pokiaľ ste sa nespoliehali na to, že „dobré gény“ všetko zariadia za vás. Napokon, výsledky tejto štúdie posilňujú myšlienku, že aj keď si geneticky môžeme niesť určité riziká, to, ako sa stravujeme, hýbeme a ako žijeme, má ešte väčší vplyv na to, aké zdravie budeme mať a ako dlho budeme žiť.
