OTTAWA - Vedci z kanadskej výskumnej skupiny CetAsia Research Group zaznamenali neobyčajné správanie riečnych delfínov, ktoré nebolo doteraz podrobne preskúmané. Počas pozorovaní týchto fascinujúcich zvierat v ich prirodzenom prostredí si totiž všimli, že samce tohto druhu sa často prevracajú a močia do výšky takmer jedného metra. Tento zaujímavý výskumný objav otvára priestor pre ďalšie pozorovania a štúdie.
Tím z kanadskej výskumnej skupiny CetAsia Research Group pozoroval správanie živočíchov v Amazonke, kde sa pozorne sústredil na sociálne interakcie riečnych delfínov. Vedci zdokumentovali celkovo 36 samostatných prípadov, keď sa samci tohto druhu Inia geoffrensis, známi aj ako botos, rozhodli močiť pri plávaní na chrbte. Zistenia prezentované v nedávnej štúdii uverejnenej v časopise Behavioural Processes potvrdzujú zriedkavé, neoficiálne príbehy o správaní týchto živočíchov. „Močenie do vzduchu sa začína tým, že sa boto pomaly postaví dolu hlavou, vystaví svoj penis nad vodu a vypustí prúd moču do vzduchu,“ opisujú vedci správanie samcov riečnych delfínov, ku ktorému dospeli po približne 219 hodinách pozorovania. Navyše, približne dve tretiny času pláva v blízkosti ďalší samec delfína, ktorý sa často približoval k prúdu moču a držal sa od neho vo vzdialenosti zhruba jeden meter. Niekedy vyčkával na mieste, ale v iných prípadoch dokonca sledoval dráhu moču pomocou svojho zobca alebo rostrumu. „Boli sme naozaj šokovaní, pretože to bolo niečo, čo sme nikdy predtým nevideli,“ uviedla autorka štúdie Claryana Araújo-Wanová pre portál New Scientist.
Moč je bežným komunikačným prostriedkom mnohých suchozemských zvierat, ako sú psy, medvede a mačky. Vo vodnom prostredí sa ako komunikátor vyskytuje veľmi zriedkavo, ale tím vedcov vo svojej štúdii ponúkol hneď niekoľko príkladov. Dominantné samce afrických cichlíd (Astatotilapia burtoni) interpretujú impulzy moču na účely reprodukcie aj teritoriálnych informácií. Rak úzkoprsý (Astacus leptodactylus) zasa močí na znak agresie. V oboch týchto prípadoch však ide skôr o akt močenia než o to, čo sa nachádza v tejto telesnej tekutine. Podľa vedcov je preto správanie delfínov o to zaujímavejšie. Týmto živočíchom chýba silný čuch aj chuť, takže stále nie je jasné, ako interpretujú prúdy moču. Autori štúdie predpokladajú, že tieto samce sa môžu spoliehať na svoje štetiny na zobci, napríklad na zistenie obsahu hormónov, ktoré naznačujú fyzické zdravie a sociálne postavenie.
Predchádzajúca štúdia tímu zo Stephen F. Austin State University v Texase potvrdila, že delfíny skákavé (Tursiops truncates) používajú svoje jazyky na identifikáciu iných veľrýb prostredníctvom chuti ich moču. Z tohto zistenia možno predpokladať, že podobné aktivity môžu vykonávať aj botos v Amazónii. Ale to všetko stále nevysvetľuje skutočnosť, prečo tieto delfíny vystreľujú prúdy moču do vzduchu. Vedci pripustili, že močenie do vzduchu pravdepodobne plní aj inú sociálnu funkciu ako iba elimináciu odpadu. Nepotvrdili však žiaden absolútny dôvod okrem možných sociálnych alebo komunikačných funkcií. Vzhľadom na ich zvýšenú schopnosť vnímať akustické signály je možné, že takéto správanie upozorňuje delfíny, aby moč skontrolovali, keď dopadne do vody. Bez ohľadu na skutočný dôvod sa potvrdením jedinečného správania medzi amazonskými riečnymi delfínmi otvára možnosť pre budúce štúdie.
