VIEDEŇ – V roku 1770 predstavil Wolfgang von Kempelen prvý šachový automat, ktorý poráža ľudí. Pozostával z veľkej skrinky, ktorá bola údajne naplnená ozubenými kolesami a inými mechanickými časťami, šachovnicou na vrchu a mechanickým strojovým humanoidom na posúvanie šachových figúrok.
Pred predstavením stroja rakúskej cisárovnej Márii Terézii von Kempelen otočil skriňu, aby ukázal, že je prázdna a zdvihol šaty humanoida, aby dokázal, že pod ňou nie je človek. Potom natiahol automat ako hodiny a ten začal pohybovať figúrkami po hracej ploche. Stroj vyhral prvý zápas, čím zapôsobil a zároveň aj zmiatol väčšinu divákov. Aj keď v dave boli skeptici a mali podozrenie, že ide o podvod, cisárovná Mária Terézia a ďalší boli šachovým strojom nadšení.
Von Kempelen v priebehu niekoľkých nasledujúcich týždňov cestoval so šachovým automatom a vo Viedni spôsobil veľký rozruch. Netrvalo dlho a bol požiadaný, aby absolvoval turné po Európe, kde sa stretol a hral šach proti slávnym postavám tej doby, ako bol Napoleon Bonaparte, Charles Babbage (často označovaný ako „otec výpočtovej techniky“) a Benjamin Franklin. Stroj všetkých porazil. Počas dvoch desaťročí však nikto nedokázal prísť na to, na akom princípe funguje.
Stroj poznal pravidlá, čo bolo na vtedajšiu dobu viac než pôsobivé, a hral takticky. V skutočnosti hral tak dobre, ako by ste očakávali od slušného šachistu ukrytého vo vnútri skrinky. Až v roku 1957 syn konečného majiteľa stroju odhalil tajomstvo jeho fungovania v článkoch pre mesačník Chess Monthly. Stroj obsluhoval šachista dômyselne ukrytý v skrini. Šachové figúrky boli magnetické a zodpovedali šachovnici na vnútornej strane, čo operátorovi umožňovalo vedieť, aký ťah zahral súper. Potom už bolo len na zručnosti šachistu, aby porazil súpera.
„Na vykonanie pohybov hráč zapol pantograf, ktorý umiestnil mechanické rameno stroja nad hraciu dosku a ovládal jeho uchopovaciu ruku,“ vysvetlil Dan Flannigan vo svojej knihe s názvom „Legend and Lore: Jefferson Medical College“. „V strede každého políčka skrytej šachovnice bola vyvŕtaná diera na zachytenie hrotu pantografu. Vložením tohto bodu na požadované miesto mohol hráč vykonávať svoje ťahy bez toho, aby bol vo vizuálnom kontakte so skutočnou hracou doskou,“ dodal. Takto teda prehrali Benjamin Franklin a Napoleon v stolovej hre: nie so strojom, ale so šachistom ukrytým v skrini.
