LONDÝN - COVID-19 je definovaný ako respiračná infekcia, ale už dlho vieme, že účinky nákazy koronavírusom sa neobmedzujú len na jeden orgán. Vedci vykonali viaceré pitvy, ktoré preukázali poškodené pľúca a ďalšie orgány. Prečo vírus najviac poškodzuje pľúca, na to stále hľadajú odpoveď.
Desiatky pitiev preukázali prítomnosť vírusu SARS-CoV-2 v celom tele vrátane pľúc, srdca, sleziny, obličiek, pečene, hrubého čreva, hrudníka, svalov, nervov, mozgu a ďalších orgánov. Pri jednej konkrétnej pitve sa dokonca našli stopy koronavírusu v mozgu zosnulého pacienta 230 dní po tom, čo sa u neho začali prejavovať symptómy, uvádza Science Alert. Pochopenie toho, akým sa vírus šíri a pretrváva v ľudskom tele, by mohlo odhaliť veľa o tom, prečo niektorí pacienti trpia dlhodobým covidom.
"Naše údaje naznačujú, že u niektorých pacientov môže SARS-CoV-2 spôsobiť systémovú infekciu a pretrvávať v tele mesiace," uvádzajú autori štúdie zverejnenej v časopise Nature pod vedením výskumníkov z Národného inštitútu zdravia Spojených štátov (NIH). V minulosti pitvy tých, ktorí sa nakazili koronavírusom, vykazovali príznaky multiorgánového šírenia. Genetické pozostatky vírusu boli objavené v nespočetnom množstve tkanív, orgánov i telesných tekutín.
Patogén sa môže pohybovať inými spôsobmi
Ďalšie pitvy preukázali krvné zrazeniny takmer v každom životne dôležitom orgáne tých, ktorí podľahli nákaze. Nový výskum NIH teraz kopíruje a potvrdzuje tieto výsledky podrobnejšie ako kedykoľvek predtým. Štúdia zahŕňala analýzu 44 pitiev, pri ktorých vedci starostlivo detekovali RNA zo SARS-CoV-2 na 85 miestach a tekutinách. Táto genetická informácia naznačuje, kde sa vírus mohol počas života človeka replikovať. Z pitiev vykonaných v apríli 2020 do marca 2021 výskumníci zistili, že starší, neočkovaní jedinci, ktorí zomreli na COVID-19, vykazovali hojné známky replikácie SARS-CoV-2 celkovo na 79 miestach a v telesných tekutinách.
Je zaujímavé, že zatiaľ čo pľúca vykazovali najviac zápalov a patologických zmien, mozog a iné orgány často nevykazovali významné zmeny tkaniva napriek značnej vírusovej záťaži. Vedci si nie sú istí, prečo je to tak. Môže to byť napríklad tým, že ľudský imunitný systém nie je taký dobrý v zacielení na tieto miesta v porovnaní s pľúcami. "Naše výsledky ukazujú, že hoci najväčšia záťaž SARS-CoV-2 je v dýchacích tkanivách, vírus sa môže šíriť po celom tele," uzavreli autori výskumu. Ako sa vírus šíri v tele, je ďalšou záhadou, ktorú treba vyriešiť. Pitvy v súčasnej štúdii často nepreukázali zistiteľné vírusové zvyšky v krvnej plazme, čo naznačuje, že patogén sa môže pohybovať inými spôsobmi.
