Pondelok, 4. júl 2022. Meniny má Prokop, zajtra Cyril, Metod.

Vedci odhalili aspoň jednu výhodu COVIDU-19: V tomto posilňuje ľudí, ktorí sa nakazia

Ilustračné fotoGaléria fotiek (3)
Ilustračné foto
Zdroj: Getty Images

SAN DIEGO - Vedci z Výskumného inštitútu Scripps Research v americkom San Diegu skúmali infikovaných ľudí a zistili, že majú v sebe viac protilátok, ktoré boli schopné rozpoznať iné príbuzné vírusy. Zároveň však pripúšťajú, že podobný výskum by mal byť realizovaný na rozsiahlejšej vzorke osôb. Ich zistenia boli zverejnené v časopise Science Advances.


Koronavírusová infekcia môže aspoň dočasne zvýšiť počet protilátok proti vírusom spôsobujúcim bežné prechladnutie, SARS CoV-1 a MERS-CoV. Vedci zo Scripps Research charakterizovali protilátky proti koronavírusu izolované od jedenástich osôb s cieľom zistiť, ako SARS CoV-2 ovplyvňuje schopnosť imunitného systému rozpoznať iné koronavírusy. "Zistenie, ako sa imunita proti tejto širokej rodine koronavírusov mení s covidom-19, je dôležité pre vývoj účinnejších vakcín proti novému koronavírusu aj budúcim súvisiacim patogénom," objasňuje hlavný autor štúdie Andrew Ward. 

Vírus SARS-CoV-2 je iba jedným z veľkej a rôznorodej skupiny koronavírusov. Tie ďalšie sú rovnako nákazlivé a virulentné. Spôsobili už šírenie respiračného syndrómu na Blízkom východe (MERS) a prepuknutie SARS v rokoch 2002 - 2004. Iné podobné vírusy sú zas zodpovedné za bežnú nádchu s oveľa miernejšími príznakmi. Celkovo majú mnohé z týchto koronavírusov spoločnú so SARS-CoV-2 iba jednu štvrtinu až polovicu svojho genetického materiálu. Jednotlivé časti ich štruktúr sú však medzi členmi tejto skupiny relatívne podobné, a to najmä hrotovým proteínom, ktorý vyčnieva z každého koronavírusu. 

Vedci odhalili aspoň jednu
Galéria fotiek (3)
Zdroj: TASR/CDC via AP, File

Od začiatku pandémie sa vedci pýtali, či predchádzajúce vystavenie ľudí vírusom bežnej nádchy ovplyvňuje ich imunitu voči SARS-CoV-2 a či môže prekonaná infekcia zmeniť spôsob, akým imunitný systém lepšie rozpoznáva bežné koronavírusy. Wardov tím preto analyzoval vzorky séra jedenástich ľudí. Osem z nich pochádzalo z obdobia pred pandémiou, aby sa vylúčila možnosť,  že darcovia boli niekedy vystavení SARS-CoV-2. Tri ďalšie vzorky pochádzali od osôb, ktoré nedávno prekonali covid. Výskumníci sledovali, ako reagovali vzorky na izolované hrotové proteíny z  koronavírusov spôsobujúcich prechladnutie OC43 a HKU1, ďalej SARS-CoV-1, MERS-CoV a SARS-CoV-2. Nie je prekvapujúce, že iba sérum od prekonaných covid pacientov reagovalo na hrotové proteíny SARS-CoV-2. Tieto vzorky zároveň reagovali intenzívnejšie v porovnaní so vzorkami pred pandémiou aj na iné vrcholové proteíny. "Väčšina ľudí má základnú imunitu voči bežným koronavírusom a vystavenie SARS-CoV-2 zvyšuje hladiny týchto protilátok," uviedla členka tímu Sandhya Bangaruová. 

Vedci odhalili aspoň jednu
Galéria fotiek (3)
Zdroj: Getty Images

Vedci ďalej vykonali štrukturálne štúdie s vysokým rozlíšením na sérové protilátky od troch zdravých darcov a dvoch pacientov s covidom, aby zistili, na akom mieste vrcholového proteínu sa pripojila protilátka. Odhalili, že väčšina protilátok proti koronavírusu z obdobia pred pandémiou rozpoznávala časť vrcholových proteínov OC43 a HKU1 známych ako podjednotka S1, ktoré sa medzi koronavírusmi značne líšia. Vo vzorkách covid pacientov bola však identifikovaná širšia vzorka protilátok vrátane tých, ktoré rozpoznávali podjednotku S2. Tá sa medzi rôznymi koronavírusmi líšila menej. Niektoré protilátky od covid pacientov sa skutočne neviazali len na koronavírusy bežnej nádchy, ale aj na vrcholové proteíny SARS-CoV a MERS-CoV. "Konečným cieľom by mohol byť racionálny návrh vakcín, ktoré dokážu rozpoznať mnoho rôznych koronavírusov. Naše výsledky odhaľujú určité stopy protilátok na podjednotke S2, ktoré vznikli prirodzene počas infekcie a na tie sa chceme zamerať," povedal Bangarau. 

Keďže tieto experimenty boli vykonané priamo na protilátkach v sére, vedci nedokážu určiť, či je prítomnosť týchto protilátok v niektorom z prípadov postačujúca na zabezpečenie plnej imunity voči koronavírusom v zložitejšom prostredí ľudského imunitného systému. Zvýšená schopnosť rekonvalescentných sér, ktoré dokázali reagovať na bežné koronavírusy, je výsledkom zvýšenej produkcie nových protilátok a tiež zvýšenia hladín už existujúcich protilátok špecifických pre každý vírus. Nie je ale jasné, do akej miery by každý z týchto javov ovplyvnil prirodzený priebeh covidu-19. V budúcnosti by preto odborníci chceli porovnať protilátky od rovnakých jedincov pred a po prekonanej infekcii. 

Viac o téme:


 
 

Súvisiace články

Najčítanejšie články