KENT - Prvá nepočujúca a nevidiaca britská študentka medicíny Alexandra Adamsová z Kentu leží od decembra minulého roka na covidovom oddelení. Mladá žena prirovnáva posledné týždne v nemocnici v Cardiffe ku katastrofe a o aktuálnej situácii informuje na svojom blogu. Nenávistné komentáre k jej príspevkom ju síce šokujú, ale nereaguje na ne, pretože na to jednoducho nemá energiu.
Britka Alexandra Adamsová leží od konca minulého roka na covidovom oddelení v Cardiffskej univerzitnej nemocnici vo Walese. Predtým strávila sedem mesiacov na inom oddelení, kde bola hospitalizovaná s inou diagnózou. Jediná hluchá a nevidiaca medička v Británii tak sleduje niekoľko mesiacov prácu svojich kolegov a v každom príspevku zverejnenom na sociálnej sieti im vyjadruje vďaku a obdiv.
„Je to tu šialené,“ opisuje situáciu mladá žena. „Pacienti lapajú po dychu,“ uvádza v blogu napísanom z jej nemocničného lôžka a dodáva, že zamestnanci nemocnice sú pod obrovským tlakom, chýba personál a niekedy trvá veľmi dlho, kým niekto príde k pacientom. „Raz v noci sa mi uvoľnil katéter a trvalo tri hodiny, kým mi prišiel niekto pomôcť. Zvončeky neustále bzučia, myslím, že už ani neprestávajú. Niekedy je na celom oddelení iba jedna sestra a jeden ošetrovateľ, takže musíme čakať,“ opisuje hroznú situáciu v nemocnici.
„Bolesť kostí, ktorú spôsobuje covid, je strašidelná. Musia ma polohovať. Je to tu neudržateľné, ale nie je to chyba personálu. Ak by existovalo niečo, čo by som si mohla želať, bolo by to prianie, aby som nemusela nikoho zaťažovať. Modlím sa za deň, keď sa budem môcť vrátiť a pomáhať v prvej línii.“ Raz, keď sa obliala kávou, tak sa sestrička rozplakala a ospravedlňovala sa jej za neskorý príchod. „Vysvetľovala mi, že by to takto nemalo byť.“
Alexandra, ktorá koncom januára oslávila voje 27. narodeniny, si spomína, keď personál otváral dvere do márnice asi dvakrát za týždeň. „Potom ich už ani nestíhali otvárať a zatvárať. Čísla v tom týždni neuveriteľne stúpali. Rozhodla som sa, že sa budem radšej dívať na smutnú oblohu.“ Uvádza aj to, že sa stala terčom trollov. „Komentáre niektorých ľudí k môjmu blogu ma šokovali a rozladili. Nazývajú ma hromadou hnoja, označujú ma za klamárku, môj príbeh je vraj iba fiktívny, údajne robím svojimi fotografiami propagandu a straším ľudí, aby verili, že mladí a zdraví sú vážne ohrození, aj keď v skutočnosti nie sú. Píšu mi aj to, že covid je iba prechladnutie.“
Podobné komentáre ju veľmi mrzia, ale nemá silu na ne reagovať. Takéto názory sú podľa Alexandry prejavom neúcty voči pacientom, ktorí mali komplikovaný priebeh ochorenia alebo im koronavírus vzal najbližších. „Som mladá a tento vírus ma úplne rozbil. Okrem toho ma ale pandémia naučila, že mám byť vďačná za každú maličkosť a zhovievavá, aj keď nás zasiahnu nemilosrdné okolnosti. Jediná vec, ktorú si teraz skutočne prajem, je to, aby si verejnosť uvedomila, čo je ochorenie covid-19, že zabíja a ak nezačnú ľudia počúvať príbehy, ako je ten môj, tak za všetko preberajú zodpovednosť.“
