MOSKVA - Posádka sovietskej vesmírnej lode Voschod 2 mala štyri roky po historickom lete Jurija Gagarina vyskúšať, ako bude človek znášať pobyt v otvorenom kozme. Už samotné vypustenie na obežnú dráhu ale sprevádzali pred 55 rokmi, 18. marca 1965, ťažkosti a hladko to nešlo ani o pár hodín neskôr, keď sa Alexej Leonov vydal do vzduchoprázdna. Vyvrcholením celej misie potom bolo nevydarené pristátie.
Predzvesť problémov prišla už počas letu na orbit; kozmická loď totiž namiesto plánovanej 300-kilometrovej výšky zakotvila takmer 500 km nad zemským povrchom. "Pre nás to ale malo i výhodu, mohli sme toho vidieť omnoho viac. Nielen severný a južný pól, ale aj stovky kilometrov za nimi," spomínal neskôr Leonov.
Skutočné ťažkosti nastali až po tom, čo sa vtedy 30-ročný kozmonaut ocitol v kozmickej prázdnote, priviazaný k Voschodu len istiacim lanom. Vo vákuu sa totiž jeho skafander začal pomaly nafukovať a navyše tuhnúť, čo mu nielen znemožnilo dosiahnuť na spúšť fotoaparátu, ale hlavne ton predstavovalo vážny problém pri návrate do lode.
Pracovať sa v ňom dalo len veľmi ťažko, prsty Leonovovi vykĺzali z rukavíc, nohy zas z topánok. Nakoniec si dokázal poradiť, ale radšej tak urobil bez konzultácie s riadiacim strediskom. "Ak by som čakal na radu zo Zeme, tak by som neprežil," zdôvodnil to Leonov, ktorému sa míňal kyslík. Preto zo skafandru vypustil časť vzduchu a potom sa už, hoci s veľkou námahou, prerúčkoval k prechodovej komore. Ukázalo sa ale, že dostať sa do nej podľa plánu, teda nohami napred, nepôjde. Do komory tak "vplával" po hlave a potom predviedol husársky kúsok, keď sa v nej dokázal otočiť tak, aby sa usadil späť do kresla.
Historický výstup do voľného vesmíru trval dvanásť minút a deväť sekúnd. Pred Leonovom a jeho spolusúputníkom Beljajevom už bol "len" návrat na Zem. Ani ten ale nešiel podľa plánu. Najskôr sa nepodarilo správne uzavrieť poklop, z lode unikal vzduch, v dôsledku čoho sa ho automatika snažila nahradiť kyslíkom zo zásob. Zároveň ale jeho koncentrácia nebezpečne narástla a hrozilo, že začne horieť. Nakoniec pomohla náhoda. Posádka pôsobením kyslíka zaspala, Leonov v spánku zavadil o ovládanie, tlak ešte vzrástol a uzáver sa usadil.
Dramatické okamihy sa ale ani týmto ešte neskončili. Po jednom dni na obežnej dráhe mal Voschod 2 odštartovať pristátie, v tej chvíli sa však ukázalo, že sa rozbila automatika. Posádka tak musela prejsť na ručné riadenie, pre ktoré loď nebola vhodná. Beljajevovi sa podarilo loď zorientovať a začať pristávanie, kvôli improvizácii sa ale odchýlila od očakávaného kurzu. Voschod 2 dosadol v uralskej tajge, približne 180 km od mesta Perm a asi 2000 km od plánovaného miesta v kazašskej stepi. "Vyliezli sme z korábu a snehu sme mali až po krk," opísal sovietsky kozmonaut prvé momenty po pristátí, kedy sa spolu s Beljajevom ocitli v priamom ohrození života.
Mali skúsenosti s divokou prírodou a dobre vedeli, že vlky a medvede dokážu byť na jar veľmi agresívne, a že pištoľ s pár nábojmi by im na ochranu najskôr nestačila. Nakoniec ale, už po niekoľkýkrát počas letu Voschodu 2, všetko dobre dopadlo a už za pár hodín sa nad hlavami kozmonautov objavil vrtuľník. Ten zas však v hustom lese nedokázal pristáť, takže pomoc prišla až na druhý deň. Do civilizácie sa kozmonauti dostali dokonca až na tretí deň. Záchranná čata totiž musela najprv na vhodnom mieste - vzdialenom deväť kilometrov od miesta pristátia - vysekať pristávaciu plochu pre vrtuľník. Pre Leonova s Beljajevom záchranári aspoň z pokálaných stromov postavili primitívny zrub a obaja kozmonauti si tak mohli dopriať teplý kúpeľ v kotle zavesenom nad ohniskom.
Vesmírny let vyvrcholil prehliadkou na moskovskom Červenom námestí. Za úspešné splnenie úloh letu a prejavenom hrdinstve dostal Leonov v marci 1965 titul hrdinu Sovietskeho zväzu alebo Leninov rád. Kozmonautom zostal oficiálne až do polovice 80. rokov minulého storočia, do vesmíru sa ale pozrel už len raz, a to pri pamätnom sovietsko-americkom lete Sojuz-Apollo v júli 1975. Zomrel vlani vo veku 85 rokov. Leonovov výstup do vesmíru bol na dlho posledným sovietskym víťazstvom vo vesmírnych pretekoch s USA. Prvý Američan, Edwarad White, vystúpil z kozmickej lode tri mesiace po Leonovovi a v následnej súťaži o pristátie na Mesiaci potom zvíťazila americká NASA.
