SHARPEVILLE - Streľba do nenásilnej demonštrácie čiernych Juhoafričanov 21. marca 1960 v štvrti Sharpeville v Johannesburgu, pri ktorej bolo zabitých 69 ľudí, vzbudila vo svete veľký ohlas. Tzv. sharpevillský masaker viedol k ešte väčšiemu utuženiu segregačného režimu v Juhoafrickej republike, väčšej medzinárodnej izolácie krajiny i k zákazu hlavných černošských organizácií, ktoré postupne prešli od pasívneho odporu k násilným akciám.
Vo vtedajšej Juhoafrickej republike začali byť prvé zákony namierené proti černošskému obyvateľstvu uplatňované už v 20. rokoch 20. storočia. Hlavná vlna segregačných zákonov ale prišla až po víťazstve belošskej Národnej strany vo voľbách v roku 1948. Okrem iného bol prijatý zákon o registrácii obyvateľov či zákon o územnej segregácii ľudí. V roku 1952 bol zas schválený zákon o pasoch pre čiernych Afričanov, ktorá umožňoval vláde premiéra Hendrika Werwoerda kontrolovať miesto ich pobytu. Proti tomu sa začala formovať vlna nevôle najmä medzi členmi najstaršej africkej národnooslobodzovacej organizácie Africký národný kongres (ANC), ktorý vznikol v roku 1912. Na jej čel stál vtedy populárny Albert Luthuli, ktorý presadzoval nenásilný odpor proti režimu apartheid. V apríli 1959 vznikol osamostatnením radikálneho krídla ANC ľavicovejší a ešte radikálnejší Panafrický kongres (PAC) Roberta Sobukweho.
ANC sa 31. marca 1960 rozhodla zorganizovať proti povinnému noseniu pasov mohutnú protestnú akciu. PAC ale ANC predbehol a demonštráciu vyhlásil na 21. marca. V ten deň sa veľké zástupy zhromaždili v rôznych častiach krajiny bez pasov v snahe nechať sa zatknúť. Toto masové zatýkanie malo spôsobiť, že sa väznice preplnia, chod priemyslu bude ochromený a úrady budú nútené nosenie pasov zrušiť. V Sharpeville obkľúčilo v tento deň 7000 ľudí miestnu policajnú stanicu, kde bolo asi dvadsať policajtov. Demonštranti, ktorí nemali žiadne zbrane, na nich hádzali kamene. Policajti boli údajne značne nervózni; pred dvomi mesiacmi bolo totiž na durbanskom sídlisku Cato Manor zabitých rozvášneným davom deväť policajtov, z toho päť černošských. Muži zákona začali na demonštrantov strieľať a pokračovali aj po tom, čo sa mnohí z nich dali na útek. Desiatky ľudí tak bolo údajne zastrelených do chrbta. Bilancia bola hrozivá - 69 mŕtvych, z toho osem žien a desať detí, a viac ako 180 zranených.
Komisia pravdy a uzmierenia v roku 1998 konštatovala, že táto policajná akcia "bola závažným porušením ľudských práv a že nebolo nutné takýmto spôsobom zastavovať zhromaždenie neozbrojených ľudí". Krvavé udalosti spôsobili obrovský záujem na celom svete, apartheidný režim ale pokračovať v represiách. V Juhoafrickej republike bolo 30. marca 1960 vyhlásené stanné právo, zakázané verejné akcie a postupne bolo zatknutých zhruba 18 000 ľudí. V apríli 1960 začal platiť zákon o nezákonných organizáciách, na základe ktorého boli ANC, PAC a ďalšie organizácie zakázané. Tie sa následne stiahli do podzemia, niektorí ich členovia odišli do zahraničia a ANC a PAC postupne prešli od nenásilného odporu k ozbrojeným akciám.
V mnohých štátoch sveta sa konali na protest proti masakru manifestácie a odsúdila ho aj Rada bezpečnosti OSN. Krajina sa postupne v zahraničí dostávala do čoraz väčšej izolácie, čo viedlo napríklad k vystúpeniu JAR z britského Spoločenstva v máji 1961. Šéf ANC Luthuli obdržal v roku 1960 za propagovanie nenásilného odporu Nobelovu cenu za mier. Zákon o pasoch bol zrušený až v roku 1986. V decembri 1996 si prvý černošský prezident JAR Nelson Mandela vybral práve Sharpeville za miesto podpisu novej ústavy krajiny.
