Piatok29. marec 2024, meniny má Miroslav, zajtra Vieroslava

Osud rodáka z Dúbravky bol plný zvratov: Najprv obeť čistiek, neskôr kopal za totalitný režim

Gustáv Husák mal rozporuplný život Zobraziť galériu (5)
Gustáv Husák mal rozporuplný život (Zdroj: TASR)

PRAHA - Posledný komunistický prezident Československa Gustáv Husák bol rozporuplnou osobnosťou s osudom plným zvratov. Bol jednou z vedúcich osobností Slovenského národného povstania, prvým slovenským povojnovým "premiérom", obeťou komunistických čistiek a neskôr hlavným predstaviteľom tvrdej línie toho istého totalitného režimu. Politik, ktorý stál na čele krajiny v posledných desaťročiach komunistickej diktatúry, bol najmä symbolom takzvanej normalizácie a vedúcou osobnosťou vlastizradných politikov, ktorí priviedli krajinu do podriadenosti sovietskym okupantom. Od jeho úmrtia uplynie 18. novembra 25 rokov.

Husák sa narodil 10. januára 1913 v Dúbravke pri Bratislave (dnes jedna z jej častí) v robotníckej rodine (matka bola chorvátskeho pôvodu) ako najmladšie z troch detí. Úspešne vyštudoval právo a živil sa ako advokátsky koncipient. Už pred vojnou patril k popredným slovenským ľavicovým intelektuálom, prispieval napríklad do ľavicovo zameranej revue DAV. Do komunistickej strany vstúpil v roku 1933. 

Na archívnej snímke z
Zobraziť galériu (5)
 (Zdroj: TASR)

Jeho politická hviezda začala stúpať počas druhej svetovej vojny, keď sa stal členom vedenia slovenskej komunistickej strany a Predsedníctva ilegálnej Slovenskej národnej rady. Podieľal sa aj na príprave SNP. Po vojne stál na čele Zboru povereníkov plniacom úlohu slovenskej vlády, mal pod kontrolou políciu aj Štátnu bezpečnosť. Na jeseň 1947 organizoval politické provokácie zamerané na nekomunistických povereníkov. 

V čase politických čistiek na jar 1950 bol spolu s ďalšími obvinený zo "slovenského buržoázneho nacionalizmu", zbavený funkcií aj členstva v strane a v roku 1954 odsúdený na doživotie. Podľa niektorých historikov bol jedným z mála, koho brutálne metódy komunistických vyšetrovateľov nezlomili - mučením vynútené priznanie neskôr vždy odvolal. V roku 1960 bol po amnestii prepustený z väzenia a v roku 1963 rehabilitovaný. Počas Pražskej jari v roku 1968 vystupoval Husák najprv ako stúpenec reformného prúdu v komunistickej strane a podporoval vtedajšieho lídra Alexandra Dubčeka. V apríli 1968 sa stal podpredsedom vlády a okrem iného sa významne podieľal na príprave federatívneho usporiadania republiky. 

Husák s Brežnevom
Zobraziť galériu (5)
Husák s Brežnevom  (Zdroj: TASR)

Po invázii vojsk Varšavskej zmluvy v auguste 1968 ale Husák prevrátil kabát, a keď sa v apríli nasledujúceho roka dostal s podporou Moskvy do čela KSČ, zmizli posledné zvyšky nádeje, že sa v okupovanom Československu podarí udržať aspoň niektoré myšlienky Pražskej jari. Už v prvom prejave po zvolení povedal: "Ide o to, priatelia, aby sme nepodliehali zahraničnej propagande, rôznym našepkávačom alebo silám, ktoré nemajú záujem na konsolidáciu." 

Husák a Ludvík Svoboda
Zobraziť galériu (5)
Husák a Ludvík Svoboda  (Zdroj: TASR)

Cieľavedomý Husák svoj vzostup na politický vrchol zavŕšil v roku 1975, kedy sa stal prezidentom namiesto ťažko chorého Ludvíka Svobodu. Jediný Slovák medzi československými prezidentmi, zástanca tvrdej línie, mal až do decembra 1987, kedy funkciu generálneho tajomníka Ústredného výboru KSČ prenechal Milošovi Jakešovi, vo svojich rukách prakticky neobmedzenú moc v strane i v štáte. Trpkého konca sa dočkal v decembri 1989, keď musel abdikovať a na jeho miesto ešte stále komunistami ovládaný parlament zvolil disidenta a "nepriateľa socialistického zriadenia" Václava Havla. Vo februári 1990 sa Husáka zriekli aj komunisti, keď ho vylúčili zo strany, ktorú mnoho rokov viedol.

Husákov rozlúčkový prejav v televízii
Zobraziť galériu (5)
Husákov rozlúčkový prejav v televízii  (Zdroj: TASR)

Zomrel 18. novembra 1991 vo veku 78 rokov, dva roky po páde režimu, ktorý pomohol vystavať. Ôsmy československý prezident bol dvakrát ženatý. S prvou manželkou Magdou Lokvencovou mal synov Vladimíra a Jána. Jeho druhá žena, novinárka a prekladateľka Viera Millerová, zahynula v roku 1977 pri leteckom nešťastí pri Bratislave. 

Viac o téme: Gustáv husák
Nahlásiť chybu

Odporúčame

Predpredaj.sk - Tu sa rodia zážitky

Predpredaj.sk - Tu sa rodia zážitky

Stream naživo

Predpredaj.sk - Tu sa rodia zážitky

Celý program

Ďalšie zo Zoznamu