PRAHA - Počas druhej svetovej vojny zachránil Karel Weirich vo fašistickom Taliansku stovky Židov, napriek tomu bol donedávna takmer neznámy. Tento novinár, stenograf, účtovník a korešpondent Českej tlačovej kancelárie pre Vatikán, od ktorého narodenia uplynulo 2. júla 110 rokov, však podľa historikov poskytol pomoc porovnateľnú s činmi Nicholasa Wintona.
Weir sa narodil v Ríme, kam sa jeho rodičia odsťahovali, keď tam jeho otec sochár získal štipendium. Detstvo tak prežil prevažne v Taliansku, hoci po otcovej smrti žil spolu s matkou krátko na Morave. Po stredoškolskom štúdiu začal pôsobiť v katolíckych misijných inštitúciách - stal sa sekretárom riaditeľa Pápežského diela svätého apoštola Pavla a v roku 1932 prešiel do sekretariátu Pápežských misijných diel.
V tom čase začal písať články o vtedajšom Československu pre vatikánsky denník L'Obsservatore Romano, neskôr aj pre denník Messaggerov. V roku 1935 prijal ponuku ČTK a stal sa jej stálym korešpondentom z Talianska a Vatikánu. V roku 1941 ho však prepustili kvôli protinacistickým postojom.
Aj potom ale pracoval ako novinár. Zapojil sa do odboja a začal pomáhať cudzincom, najmä Židom, ktorých nechal v roku 1940 Benito Mussolini internovať. Pomáhal hlavne väzňom koncentrančného tábora Ferramonti di Tarsia v Kalábrii, kde bolo väznených niekoľko sto československých Židov. Boli to cestujúci zo stroskotanej lode Pentcho, ktorá smerovala do Palestíny.
S ďalšími dvoma Čechmi založil Weir Spoločnosť svätého Václava, ktorá kryla poskytovanie humanitárnej pomoci ľuďom, skrývajúcich sa v Taliansku pred nacistami. "Od roku 1943 sa im snažil zabezpečiť aj útočisko a falošné dokumenty," uviedla jeho neter Helena Weirichová. V apríli 1944 Weiricha zatkli a následne odsúdili na trest smrti. Na zásah samotného pápeža bol neskôr rozsudok zmiernený na osemnásť rokov ťažkých prác. Weirich sa dostal do Bavorska do tábora Kolbermoor a potom do Mníchova. V máji 1945 ho z bavorského väzenia vyslobodila americká armáda. Po vojne začal opäť pracovať pre ČTK. Po februári 1948 bol povolaný do Prahy, ale vzhľadom na miestny vnútropolitický vývoj sa nakoniec rozhodol zostať v Taliansku. Zomrel 1. novembra 1981.
Weirichov príbeh objavil taliansky historik Alberto Tronchin a napísal o ňom knihu. A vlani dostal Weirich od českého prezidenta Miloša Zemana medailu Za zásluhy in memoriam. Fungoval ako akási spojka medzi českým odbojom, bývalými diplomatmi, krajanmi a taktiež Vatikánom (kde nemalo Československo vtedy žiadneho zástupcu). Vďaka nemu sa do kruhu blízkych pápežovi dostávali správy z protektorátu. Jedným z jeho vatikánskych kontaktov bol aj Giovanni Battista Montini, neskorší pápež Pavol VI.
Helena Weirichová neskôr ukázala na svojej pôde Tronchinovi dosiaľ nevyužitý archív strýkových dokumentov. Zoznamy v ňom sa týkajú približne päťsto osôb, ktorým pomohol. "Problém imigrantov počas druhej svetovej vojny má niečo spoločné s dnešnou situáciou. Dnes majú opačný smer. Vtedy sa snažili dostať sa zo strednej Európy do Palestíny, všeobecne na Blízky východ, dnes sa z Blízkeho východu snažia dostať do Európy. Je to história, ktorá sa opakuje," uviedol Tronchin v jednom z rozhovorov. Jeho kniha o Weirichovi s názvom Spravodlivý riskuje vyšla vlani.
