BRATISLAVA - Správanie sa Slovákov na internete je skôr rizikové ako bezpečné. Ak by sa správanie v kyberpriestore vyjadrilo tzv. indexom digitálnej bezpečnosti na stupnici od 0 do 1, kde 0 predstavuje absolútne rizikové správanie a 1 dodržiavanie všetkých zásad bezpečnosti, Slováci pracujúci s počítačmi by v roku 2013 dostali 0,41 bodu.
Vyplýva to zo zistení celoslovenského reprezentatívneho výskumu z marca 2013, ktorý uskutočnil Inštitút pre verejné otázky (IVO) v spolupráci s Agentúrou Focus na výberovej vzorke 1 079 respondentov starších ako 14 rokov.
"Užívateľské správanie v oblasti kyberbezpečnosti mapoval výskum prostredníctvom jedenástich v súčasnosti najbežnejších spôsobov ochrany pred bezpečnostnými hrozbami," povedal autor projektu Marián Velšic. Výskum ukázal, že 85 percent užívateľov počítačov používa antivírusový softvér, 65 percent z nich na prihlasovanie do služieb nepoužíva jednoduché heslá, nikdy nespúšťa neoverené programy a internetové stránky a nikdy neotvára emaily, ak si nie sú istí odosielateľom. Takmer dve tretiny užívateľov (64 percent) nezverejňujú svoje osobné informácie na sociálnych sieťach, diskusných fórach či chate a viac ako polovica z nich nepoužíva jedno heslo do všetkých služieb a aplikácií (58 percent). Na druhej strane však len menej ako tretina (30 percent) používa anti-spyware softvér a 40 percent používa firewall.
"Významná časť užívateľov (spolu 47 percent) priznáva, že s bezpečnostnými hrozbami má osobnú skúsenosť," dodal Velšic. Najviac z nich (34 percent) sa stretlo s rôznymi druhmi malware ako vírusy, červy, trójske kone, spyware a pod. V oveľa menšej miere sú to také hrozby ako pishing, spam, podvodné web stránky či hacking. Na druhej strane je časť užívateľov (44 percent) ktorá žiadne bezpečnostné hrozby pri práci s počítačmi, internetom a jeho službami nespozorovala. Ďalších deväť percent opýtaných dokonca tvrdí, že o nijakých bezpečnostných hrozbách nič nevie alebo, že ich nezaujímajú. "Na druhej strane je ale otázne, nakoľko sa pod takéto ne/skúsenosti podpisuje aktívne využívanie antivírových aplikácií, ktoré pracujú často na pozadí bez nutnosti zásahu užívateľa, a nakoľko ide o neschopnosť identifikovať bezpečnostnú hrozbu," poznamenal Velšic.
