MELBOURNE - Kliešte sú známe najmä ako prenášače lymskej boreliózy či kliešťovej encefalitídy. Existuje však aj menej známe riziko, ktoré môže človeka poznačiť na dlhé roky. Po ich prisatí sa totiž môže rozvinúť takzvaný alfa-gal syndróm – zriedkavá alergia na červené mäso. Mladý tínedžer z Austrálie prišiel o život po slede nešťastných udalostí.
Na tento pomerne zriedkavý sled udalostí, ktoré sa skončili mladíkovou smrťou, upozornil rakúsky portál Heute. Tínedžér prišiel o život po konzumácii hovädzieho mäsa. Následné lekárske expertízy odhalili, že trpel vzácnou formou precitlivenosti na živočíšne bielkoviny, ktorú uňho podnietilo obyčajné uhryznutie kliešťom.
Najskôr narodeniny, ktoré sa zmenili na boj o život a o necelý rok prišla smrť
Narodeninová oslava Myfanwy Webbovej sa pred piatimi rokmi v okamihu premenila na dramatický boj o záchranu jej syna Jeremyho Webba. Podľa informácií nemeckého portálu Heute chlapec krátko po jedle začal nekontrolovateľne zvracať a pre vážne dýchacie ťažkosti musel byť okamžite hospitalizovaný. Hoci personál nemocnice vtedy zvažoval aj alternatívu potravinovej alergie na mäso, symptómy nakoniec uzavreli ako prejav astmy, na ktorú sa mladík dlhodobo liečil.
O necelý rok neskôr sa však situácia zopakovala s fatálnym koncom. Jeremy počas kempovania zjedol hovädziu klobásu, po čom zomrel. Pôvodné lekárske závery pripísali jeho náhly skon silnému astmatickému záchvatu. Hlbšie vyšetrovanie celého prípadu však prinieslo šokujúce vysvetlenie – tínedžer trpel agresívnou formou alergie na mäso cicavcov, ktorú podľa expertov odštartovalo predchádzajúce pohryznutie kliešťom.
Syndróm alfa-gal: Nenápadná hrozba na vzostupe
Toto raritné ochorenie, odborne nazývané syndróm alfa-gal alebo alergia na mäso od cicavcov, si v Jeremyho prípade vyžiadalo historicky prvú potvrdenú obeť na živote, ako uviedla britská stanica BBC.
Medicínske štatistiky zaznamenávajú nárast počtu pacientov s touto diagnózou od roku 2007. Práve vtedy austrálska imunitná špecialistka Sheryl van Nunenová verejne opísala prepojenie medzi parazitovaním kliešťov a nečakanými anafylaktickými stavmi po požití mäsitých pokrmov.
Najväčšie úskalie syndrómu spočíva v jeho oneskorenej manifestácii. Kožné vyrážky, intenzívne svrbenie, zvracanie, kŕče v brušnej dutine či akútna dýchavičnosť sa často dostavia až niekoľko hodín po strávení jedla. Kvôli tomuto časovému posunu je pre lekárov nesmierne náročné stanoviť správnu diagnózu a symptómy bývajú mylne zamieňané s inými zdravotnými komplikáciami. V najkritickejších fázach chorobnej reakcie navyše hrozí celkový kolaps organizmu (anafylaxia), prudký pokles krvného tlaku, strata vedomia a pri absencii okamžitého zásahu aj smrť.
V podmienkach austrálskeho kontinentu prenáša tento syndróm najmä špecifický druh kliešťa, ktorý kolonizuje oblasti na východnom povrchu, primárne severne od Sydney. Doktorka Van Nunenová spresnila, že zhruba u polovice osôb, ktoré utrpia dve uhryznutia týmto parazitom, sa vyvinú špecifické protilátky proti sacharidu alfa-gal. Skutočné klinické prejavy alergie na mäso sa následne potvrdia u 15 až 20 percent z nich.
Riziko neskrýva len samotné mäso
Precitlivenosť organizmu sa však neobmedzuje výhradne na hovädzinu, bravčovinu či jahňacinu. Ohrození pacienti môžu nežiaduco reagovať aj na mliečne výrobky, potravinársku želatínu, produkty s obsahom živočíšnych derivátov, liečivá a paradoxne dokonca aj na dym stúpajúci z grilu.
V rámci prevencie lekári apelujú na verejnosť, aby pri pobyte v prírode dbala na vhodné oblečenie – ideálny
