TEL AVIV – Izraelský parlament v utorok schválil dva zákony, ktoré fakticky zastavujú povolávanie ultraortodoxných židov (charedim) do armády. Ide o ústupok vlády premiéra Benjamina Netanjahua náboženským stranám pred parlamentnými voľbami, ktoré sa uskutočnia na jeseň tohto roku. Informovala o tom agentúra AP.
Nové zákony
Poslanci po nočnom rokovaní schválili zákon, ktorý pozastavuje zatýkanie ultraortodoxných mužov vyhýbajúcich sa vojenskej službe, ako aj legislatívu, ktorá označuje štúdium židovských náboženských textov za „základnú hodnotu“ štátu.
Oba zákony predstavujú významný ústupok Netanjahuovej strany Likud voči ultraortodoxným politikom, ktorí sa usilujú zákonne zakotviť dlhoročnú výnimku pre príslušníkov svojej komunity z povinnej služby v armáde. Tá je v Izraeli povinná pre väčšinu mužov aj žien.
Armáde chýbajú vojaci
Izraelská armáda pritom momentálne zápasí s nedostatkom vojakov a rastúcou kritikou systému, ktorý ultraortodoxným mužom dlhodobo umožňuje vyhnúť sa vojenskej službe. Podľa parlamentného výboru každoročne dosiahne branný vek približne 13.000 ultraortodoxných mužov, pričom do armády nastúpi menej než desať percent z nich.
Politická kalkulácia
Schválenie zákonov prichádza po takmer troch rokoch konfliktov v palestínskom Pásme Gazy, Libanone a Iráne a krátko pred letnou prestávkou parlamentu. Kneset sa opätovne zíde len niekoľko dní pred voľbami naplánovanými na 27. októbra, ktoré budú zároveň hodnotením Netanjahuovho vedenia krajiny počas spomínaných vojen. Podľa analytičky Šlomit Ravickej-Turovej z Izraelského inštitútu pre demokraciu sa Netanjahu snaží zabezpečiť, aby ultraortodoxné strany po voľbách rokovali prednostne s ním.
Netanjahu však čelí odporu nielen zo strany opozície, ale aj časti vlastnej strany a armádneho vedenia. Náčelník generálneho štábu Ejal Zamir v liste premiérovi a ministrovi obrany Jisraelovi Kacovi označil návrhy predložené do parlamentu za nezlučiteľné s potrebami armády. Výnimky z vojenskej služby pre ultraortodoxných židov siahajú do roku 1948, keď po vzniku Izraela dostala malá skupina študentov Tóry možnosť venovať sa obnove židovského náboženského vzdelávania zničeného počas holokaustu.
Spor o výnimky
Najvyšší súd Izraela neskôr rozhodol, že tieto výnimky sú nezákonné. Podľa odborníkov však nový zákon o štúdiu Tóry poskytuje štátu právny základ na spochybnenie rozhodnutí súdu. Líder opozície Jair Lapid označil prijatú legislatívu za „znesvätenie Božieho mena“ a „pľuvanec do tváre izraelským vojakom“. Naopak, ultraortodoxný poslanec Moše Gafni, ktorý návrh predložil, ho označil za historický krok a vyhlásil, že štúdium Tóry tisícročia pomáhalo zachovať židovský národ a nový zákon bude „kompasom hodnôt štátu“.
