BRATISLAVA - Štátne inštitúcie, ministerstvá či štátne podniky plánujú na Slovensku zaplatiť na poistnom astronomických 32 miliónov eur. Podľa analytikov z Útvaru hodnoty za peniaze (ÚHP) je však veľká časť týchto výdavkov neefektívna a zbytočná. Vláda síce ešte v máji 2025 schválila nové princípy poisťovania v štáte, no kontrola po roku ukázala, že mnohé štátne organizácie sa nimi neriadia. Dôvodom sú hlboko zakorenené mýty o tom, ako poistenie funguje.
ÚHP preto zverejnil analýzu, v ktorej vyvracia 9 najčastejších mýtov o poistení, ktorým verí takmer každý – vrátane štátnych úradníkov.
Mýtus 1: Poistenie chráni majetok
Mnohí žijú v predstave, že ak je majetok poistený, je v bezpečí. Poistenie však požiaru, havárii ani krádeži nezabráni. Nechráni samotný fyzický majetok, ale iba majiteľa pred finančným dosahom škody. Ak navyše zhorí vzácne kultúrne dedičstvo alebo historický obraz, peniaze z poistky mu umeleckú hodnotu nevrátia. Štát by mal preto peniaze namiesto poistiek investovať radšej do fyzického zabezpečenia a prevencie.
Mýtus 2: Štátne organizácie musia zo zákona poisťovať majetok
Správcovia štátneho majetku sa často odvolávajú na zákon o správe majetku štátu, ktorý im ukladá povinnosť majetok chrániť. Tento zákon však nikde neprikazuje platiť komerčnú poistku. Chrániť majetok znamená dobre ho udržiavať a zabezpečiť. Povinné poistenie sa týka len zlomku majetku (napr. PZP pri autách či podmienky pri eurofondoch), zvyšok je dobrovoľný.
Mýtus 3: Poistený by mal byť celý majetok
Lákadlo „pripoistiť“ k budove aj rozbité okná či drobné škody vedie k extrémne drahým zmluvám. Poistenie má kryť likvidačné, nie bežné prevádzkové škody. Tak ako si bežný človek nepoisťuje mobil, ani štátna organizácia s miliónovým rozpočtom nemusí poisťovať každé rozbité okno. Drobné opravy vie zaplatiť z vlastného rozpočtu oveľa lacnejšie, než keby si ich dlhodobo predplácala v drahej poistke.
Mýtus 4: Dobrá poistka je tá, z ktorej bolo v minulosti vysoké plnenie
Hodnotiť poistku podľa toho, koľko peňazí poisťovňa vyplatila, je ekonomický nezmysel. Ak v nemocnici každý rok poistka preplatí rozbité dvere, neznamená to, že je výhodná. Zvýšenú škodovosť totiž poisťovne okamžite premietnu do vyššej ceny poistného a likvidácia drobných škôd prináša obom stranám len zbytočnú byrokraciu.
Mýtus 5: Každá organizácia by sa mala poisťovať sama
Argument, že každá inštitúcia najlepšie pozná svoj majetok, bráni centralizácii. Poznať majetok však neznamená vedieť vyjednať dobré ceny. Ak štát obstará poistenie hromadne pre stovky budov či áut naraz, získa neporovnateľne lepšie podmienky. Súčasne nie je efektívne, aby mala každá malá štátna príspevková organizácia vlastného experta na poistné zmluvy.
Mýtus 6: Bez spoluúčasti na poistke ušetríme
Nulová alebo nízka spoluúčasť dramaticky predražuje cenu poistného. Poisťovňa vie, že bude musieť administratívne riešiť každú stovku eur, a premietne si tieto náklady do konečnej ceny. Nastavenie vyššej spoluúčasti dokáže znížiť ročné poistné aj o desiatky percent.
Mýtus 7: Po zrušení havarijného poistenia zaplatí celú škodu zamestnanec
Častá obava vodičov služobných áut je neopodstatnená. Poistenie majetku organizácie je právne oddelené od zodpovednosti zamestnanca. Napríklad Ministerstvo vnútra SR vlastní tisíce áut bez havarijného poistenia a má jasne nastavené interné pravidlá zodpovednosti. Zrušenie komerčnej poistky automaticky neznamená prenos likvidačného rizika na zamestnanca.
Mýtus 8: Sprostredkovateľ je zadarmo, lebo ho platí poisťovňa
Sprostredkovatelia (makléri) nežijú zo vzduchu. Províziu im síce vypláca poisťovňa, no tá ju do posledného centu premietne do ceny poistného, ktoré platí klient (štát). Navyše tu vzniká konflikt záujmov – provízia makléra je naviazaná na výšku poistného. Čím drahšiu poistku štátu dohodí, tým viac zarobí.
Mýtus 9: Všetky poistky by sa mali okamžite zrušiť
Útvar hodnoty za peniaze nepresadzuje bezhlavé rušenie všetkých zmlúv zo dňa na deň. Skôr ako štát poistku zruší, musí mať vybudovaný interný systém: určiť, kto posúdi škody, z akého rozpočtu sa zaplatia a kedy pomôže materské ministerstvo. Reforma preto prebieha postupne.
Ako to robia v zahraničí?
Kým na Slovensku je obmedzovanie komerčného poistenia štátneho majetku vnímané ako experiment, v krajinách ako Veľká Británia, Švédsko či Holandsko ide o dlhoročný štandard. Tieto štáty svoj majetok komerčne nepoisťujú. Zistili totiž, že pre silný štátny rozpočet je oveľa lacnejšie znášať občasné škody priamo, než živiť administratívu a marže súkromných poisťovní. Ak Slovensko prekoná tieto mýty, môže ročne ušetriť milióny eur.
