BRATISLAVA - Slovensko sa už roky potýka s nepriaznivým demografickým vývojom a v mnohých mestách je to čoraz viditeľnejšie. Rodí sa menej detí a obyvateľstvo starne. Kým hlavné mesto a jeho okolie naďalej populačne rastú, viaceré regióny prichádzajú o tisíce obyvateľov. Niektoré mestá od polovice 90. rokov stratili dokonca viac ako tretinu svojej populácie. Nie je ani prekvapením, že najviac vyľudňujúce sa mestá sa nachádzajú na východe krajiny.
Údaje o aktualnom stave obyvateľstva zverejnil Štatistický úrad SR na svojom webe.
Vedie Čierna nad Tisou, nezaostávajú ani Vysoké Tatry
Najväčší úbytok obyvateľov zaznamenala podľa údajov za obdobie rokov 1996 až 2024 Čierna nad Tisou, kde počet obyvateľov klesol až o 34,2 percenta. Len tesne za ňou nasledujú Vysoké Tatry s poklesom o 34,06 percenta a Štúrovo, ktoré prišlo o 30,85 percenta svojich obyvateľov.
Nepriaznivý vývoj pokračuje aj v ďalších mestách. Medzi najviac zasiahnuté patria Kremnica (-29,57 %), Veľký Krtíš (-27,74 %), ale aj Svidník, Zlaté Moravce, Bánovce nad Bebravou, Stará Turá či Revúca. Spoločným menovateľom odchodu sú najmä mladí ľudia, ktorí hľadajú prácu, štúdium alebo lepšíeživotné príležitosti.
Svidník je pod okrúhlou hranicou
Najnovšie údaje za rok 2025 ukazujú ďalšie zhoršenie situácie. Svidník sa vôbec prvýkrát dostal pod hranicu 10-tisíc obyvateľov, čím sa zaradil medzi mestá, ktoré sa vyľudňujú najrýchlejšie. Pokračujúci pokles evidujú aj Kremnica, Hnúšťa, Tisovec či Medzilaborce.
Opačný jav v Bratislave
Úplne opačný trend vidno v okolí Bratislavy. Najväčší percentuálny rast počtu obyvateľov si dlhodobo udržiava Stupava, pribúdajú však aj obyvatelia v Pezinku, Senci, Svätom Jure alebo Veľkom Šariši. Ide najmä o mestá, ktoré profitujú z blízkosti väčších pracovných centier a rozširujúcej sa výstavby.
Za vyľudňovaním stojí kombinácia viacerých faktorov. Slovensko už dlhší čas zápasí s nízkou pôrodnosťou a starnutím populácie. Počet úmrtí navyše dlhodobo prevyšuje počet narodených detí. K tomu sa pridáva odchod mladých ľudí za prácou, slabšia ponuka pracovných miest v regiónoch, útlm priemyslu či sezónny charakter zamestnania v niektorých oblastiach.
Demografický pokles následne zasahuje aj samotné fungovanie miest. Ubúda zákazníkov služieb, rastie priemerný vek obyvateľov a samosprávy musia prispôsobovať rozpočty aj rozsah verejných služieb meniacej sa populácii. Trend tak naznačuje, že rozdiely medzi rastúcimi mestami a regiónmi, z ktorých obyvatelia odchádzajú, sa môžu v nasledujúcich rokoch ešte viac prehlbovať.
