TALLINN - V Estónsku zostala po odchode väčšiny amerických vojakov už len malá americká jednotka. Hoci Tallinn očakáva príchod novej rotácie ešte počas leta, Spojené štáty zatiaľ neoznámili, koľko vojakov do regiónu vyšlú ani aké sú ich dlhodobé plány vo východnej časti NATO.
Pentagon zatiaľ ďalšie plány neprezradil
Americká armáda výrazne obmedzila svoju prítomnosť v Estónsku. Kým v uplynulých mesiacoch tam v rámci rotácií pôsobilo približne 500 až 700 vojakov, po odchode poslednej jednotky ich v krajine zostalo menej ako sto. Informoval o tom estónsky verejnoprávny portál ERR, na ktorý upozornila poľská televízia Polsat News.
Americkí vojaci boli rozmiestnení najmä na základni Tapa a v južných oblastiach Estónska. Ich prítomnosť bola dôležitou súčasťou posilňovania východného krídla Severoatlantickej aliancie po zhoršení bezpečnostnej situácie v regióne.
Estónsky minister obrany Hanno Pevkur však tvrdí, že nejde o trvalé stiahnutie amerických síl. Podľa jeho vyjadrenia by mala do krajiny doraziť nová rotácia ešte počas leta a zotrvať tam do konca tohto roka.
Zároveň upozornil, že Pentagon stále dokončuje pravidelné polročné hodnotenie rozmiestnenia amerických jednotiek v Európe. Až po jeho ukončení bude známe, koľko vojakov Spojené štáty do Estónska vyšlú a ako bude vyzerať ich prítomnosť v nasledujúcich rokoch.
Nejasný je aj presun vojakov do Poľska
Otázniky visia aj nad plánovaným presunom približne štyroch tisíc amerických vojakov do Poľska. Estónske vedenie zatiaľ nevie, či časť týchto síl bude neskôr presunutá aj na jeho územie.
Predseda estónskeho parlamentného výboru pre obranu Kalev Stoicescu pripustil, že neistota panuje nielen v Estónsku, ale aj medzi ďalšími spojencami na východnom krídle NATO.
Podľa neho nebude rozhodujúce, koľko peňazí európske štáty investujú do obrany. O ďalšom smerovaní americkej vojenskej prítomnosti rozhodne predovšetkým Biely dom a americká administratíva podľa vlastných strategických priorít.
Stoicescu zároveň vyjadril presvedčenie, že ak Spojené štáty zachovajú svoju vojenskú prítomnosť v Európe, najväčšia pozornosť bude aj naďalej smerovať práve na východné krídlo Aliancie.
Krajiny pri Rusku sa pripravujú viac spoliehať samy na seba
Podľa portálu Business Insider štáty susediace s Ruskom čoraz intenzívnejšie počítajú s tým, že v prípade ozbrojeného konfliktu budú musieť prvé dni čeliť útoku predovšetkým vlastnými silami.
Fínsko, Poľsko aj pobaltské krajiny preto pokračujú v rozsiahlych investíciách do obrany. Posilňujú záložné jednotky, budujú nové obranné línie a modernizujú svoju vojenskú techniku.
Fínsky poslanec Jukka Kopra zdôraznil, že členstvo v NATO podľa Helsínk nenahrádza vlastnú obranyschopnosť krajiny. Pripomenul, že prípadný prvý úder by Fínsko muselo zvládnuť samo ešte pred aktiváciou článku 5 Severoatlantickej zmluvy.
Zároveň dodal, že Helsinki naďalej považujú Spojené štáty za spoľahlivého spojenca, no zároveň si uvedomujú, že Washington musí popri európskej bezpečnosti riešiť aj ďalšie strategické výzvy vo svete.
