WASHINGTON - Americký prezident Donald Trump v sobotu pri príležitosti 250. výročia vzniku Spojených štátov označil USA za „vrcholný úspech“ ľudských dejín. Zároveň opäť kritizoval svojich domácich politických oponentov, ktorých označil za komunistov. Informuje správa agentúry AFP.
Šéf Bieleho domu vo svojom prejave, ktorý sa začal s výrazným oneskorením po tom, ako búrky prinútili organizátorov dočasne evakuovať ľudí zhromaždených vo Washingtone, vyhlásil, že pod jeho vedením sú Spojené štáty „viac hrdé než kedykoľvek predtým“. Aj keď sľuboval veľkolepé politické zhromaždenie, ktorým mal dať národným oslavám svoju vlastnú pečať, prezident sa vo veľkej miere držal tradične vlasteneckého tónu. „Po dva a pol storočia bola naša Americká republika vrcholným úspechom ľudských dejín,“ povedal Trump desaťtisícom ľudí na National Mall v hlavnom meste.
Na pódiu vzdal hold aj veteránom druhej svetovej vojny
Na pódiu vzdal hold aj veteránom druhej svetovej vojny, ako aj vojen v Kórei a vo Vietname. Následne však posledné dve spomenuté vojny označil za príklady boja proti „komunistom“. Zopakoval tak posolstvo zo svojho piatkového prejavu pri ikonickom pamätníku Mount Rushmore v Južnej Dakote. „Naši hrdinovia nebojovali proti komunizmu na bojiskách po celom svete preto, aby táto hrozba zdvihla svoju odpornú hlavu priamo tu v Amerike. Nedovolíme, aby sa to stalo,“ vyhlásil.
Trump túto tému v poslednom období opakovane zdôrazňuje pred novembrovými voľbami do Kongresu, po tom, ako antisystémové ľavicové krídlo Demokratickej strany zaznamenalo sériu víťazstiev v straníckych primárkach. „Je to ako rakovina, musíte ju vyrezať,“ dodal. Americký prezident vo svojom prejave tiež vyzdvihol nedávne vojenské operácie proti Iránu a Venezuele a vyhlásil, že USA „zničili“ iránsku armádu. Hovoril tiež o svojom úsilí skrášliť Washington a pripomenul svoj návrh zákona na reformu federálneho volebného systému, dodala stanica CNN.
Pomerne krátky prejav
Na jeho pomery bol však prejav pomerne krátky, keď trval necelých 45 minút, poznamenala AFP. Po ňom nasledoval veľkolepý ohňostroj, o ktorom Trump tvrdil, že bude najväčší na svete. CNN priblížila, že trval približne 40 minút, z desiatich miest odpálili 850.000 svetelných efektov a náklady naň boli odhadované na 850.000 dolárov. Organizátori veria, že tým vytvorili nový Guinnessov svetový rekord za najväčší ohňostroj v histórii.
Američania oslavovali výročie podpísania Deklarácie nezávislosti od Británie z roku 1776 aj napriek extrémnym horúčavám vo viacerých mestách na východe krajiny. V hlavnom meste teplota vystúpila na rekordných 39,4 stupňa Celzia, čo je historicky najvyššia hodnota nameraná 4. júla. Podľa Národnej meteorologickej služby sa výstraha pred extrémnym počasím týkala približne 160 miliónov ľudí.
(Zdroj: SITA/AP/Julia Demaree Nikhinson)
Vysoké teploty
Záchranári vo Washingtone ošetrili počas sobotňajších osláv a v ich okolí vyše 50 ľudí s ťažkosťami spôsobenými vysokými teplotami. Viac ako tri desiatky z nich pritom previezli do nemocnice, okrem iného aj z dôvodu problémov so srdcom, vysokým krvným tlakom a ďalšími problémami, upresnila CNN. Nepriaznivé počasie ohrozovalo aj samotné vystúpenie Trumpa. Niekoľko hodín pred ním dostali desaťtisíce ľudí pokyn opustiť National Mall pre blížiace sa búrky. Kým mnohí zamierili k východom, medzi časťou návštevníkov vypukol chaos. Niektorí podľa AFP odmietli odísť, iní sa pokúšali vrátiť späť.
Prezident mal pôvodne vystúpiť o 21.45 h miestneho času, no napokon sa tak stalo až okolo 23.30 h. Trval na tom, že prejav prednesie. Televízii Fox News povedal, že ak veteráni, ktorí sa vylodili v Normandii počas druhej svetovej vojny to dokázali aj v zlom počasí, dokáže to aj on. „Keď sa objavili blesky, povedal som si, že aj keby sme mali hovoriť pred jediným človekom o štvrtej ráno, budem tu. Nič nás nemôže odradiť,“ povedal Trump na pódiu. Nepriaznivé počasie prinútilo organizátorov presunúť na skorší čas aj ohňostroj v New Yorku a zapríčinilo evakuáciu koncertu vo Filadelfii aj osláv pri rieke Charles v Bostone.
Berlín si pripomenul výročie nezávislosti USA vo farbách americkej vlajky
Brandenburská brána v Berlíne bola v sobotu po západe slnka až do polnoci nasvietená farbami americkej vlajky (červenou, bielou a modrou) pri príležitosti 250. výročia nezávislosti Spojených štátov. Píše agentúra DPA. „Ako symbol jednoty a slobody Brandenburská brána 4. júla výrazne odráža naše spoločné hodnoty,“ uviedol berlínsky starosta Kai Wegner. „Berlín srdečne blahoželá Spojeným štátom k ich 250. výročiu,“ dodal.
Nemecký minister zahraničných vecí Johann Wadephul výročie americkej Deklarácie nezávislosti označil za dôvod na oslavu pre Európu, Nemecko a najmä pre Berlín. „Hodnoty zakotvené v Deklarácii nezávislosti položili základy slobodného a demokratického povojnového Nemecka,“ povedal Wadephul. Zástupcovia 13 amerických kolónií formálne prijali Deklaráciu nezávislosti 4. júla 1776, čím prerušili zväzky s Britániou a položili základy vzniku Spojených štátov.
Berlín a Brandenburská brána sa do dejín zapísali aj vďaka prejavom dvoch amerických prezidentov. John F. Kennedy 26. júna 1963 osobne podporil ľudí v Západnom Berlíne obkľúčenom od zvyšku sveta múrom, ktorý postavili dva roky predtým komunisti. „Pred dvoma tisícmi rokmi bolo najhrdinskejšie vyhlásenie, aké mohol človek povedať: ‚Som Riman.‘ Dnes, vo svete slobody, je najhrdinskejšie vyhlásenie, aké môže človek povedať: ‚Som Berlínčan!‘“ (Ich bin ein Berliner!)
Ronald Reagan 12. júna 1987 pri Berlínskom múre len pár metrov od Brandenburskej brány v prejave oslovil vedenie Sovietskeho zväzu: „Generálny tajomník Gorbačov, ak hľadáte mier, ak hľadáte prosperitu pre Sovietsky zväz a Východnú Európu, ak hľadáte liberalizáciu: Príďte sem k tejto bráne! Pán Gorbačov, otvorte túto bránu! Pán Gorbačov, zbúrajte tento múr!“ (Mr. Gorbachev, open this gate! Mr. Gorbachev, tear down this wall!) Múr padol 9. novembra 1989, Berlín rozdeľoval 28 rokov, 2 mesiace a 27 dní.
Začali variť pivo podľa Washingtonovho receptu
Pri príležitosti 250. výročia vzniku USA nadviazala newyorská verejná knižnica spoluprácu s miestnym pivovarom, aby vyrobili pivo podľa pôvodného receptu prvého amerického prezidenta Georgea Washingtona (1732 – 1799). Píše agentúra DPA. Ide o tzv. small beer – slabé pivo s nízkym obsahom alkoholu (približne 1 - 3 percentá). V 18. storočí sa bežne pilo ako každodenný nápoj, pretože voda často nebola zdravotne bezpečná. Silnejšie pivo s väčším obsahom alkoholu bolo v tom čase vyhradené pre tých, ktorí si ho mohli dovoliť.
Neobsahuje slad
V porovnaní s pivom, ktoré je bežne dostupné dnes, je pivo podľa receptu Georgea Washingtona výrazne sladšie, keďže jednou z hlavných prísad bola melasa z cukrovej trstiny. Neobsahuje slad, ktorý je dnes základnou surovinou pri varení piva.Podľa knižnice si Washington recept zapísal v roku 1757, keď slúžil ako plukovník virgínskej milície vo Fort Loudon v strednej Pensylvánii. Nie je isté, či ho vytvoril podľa vlastných skúseností; ide skôr o praktický postup, ktorý získal od iného pivovarníka alebo vojenského zásobovateľa.
Dnes sa jeho zápisník nachádza v zbierkach Verejnej knižnice v New Yorku. Výhodou tzv. small beer bolo, že sa dalo rýchlo uvariť a piť bez obáv z nákazy; choroboplodné baktérie totiž proces výroby neprežijú. Existenciu mikroorganizmov, ktoré spôsobujú kvasenie a kazenie potravín potvrdil až o takmer storočie neskôr Louis Pasteur.
