BRUSEL - Na najvyšších poschodiach Európskej únie sa rozhorieva konflikt, ktorý sa už netýka len rozdielnych názorov na zahraničnú politiku. Do centra pozornosti sa dostala šéfka európskej diplomacie Kaja Kallasová, ktorej postavenie môže výrazne oslabiť pripravovaná reforma.
Vzťahy medzi vedením Európskej únie prechádzajú turbulentným obdobím. Podľa informácií denníka Financial Times, na ktorý sa odvoláva portál Aktuálne.cz, sa v Bruseli čoraz intenzívnejšie diskutuje o zmene kompetencií vysokej predstaviteľky EÚ pre zahraničné veci Kaje Kallasovej. Za snahou obmedziť jej vplyv majú stáť predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová aj viaceré členské štáty.
Estónska politička prišla do Bruselu po pôsobení vo funkcii premiérky s reputáciou jednej z najtvrdších kritičiek Kremľa. Od začiatku svojho mandátu presadzuje nekompromisný postoj voči Rusku a opakovane zdôrazňuje, že cieľom Európskej únie by mala byť jeho vojenská porážka na Ukrajine.
Pozornosť vyvolali aj niektoré jej ďalšie výroky. V minulosti prirovnala Čínu k rakovine a o Spojených štátoch hovorila ako o partnerovi, ktorému nemožno bezvýhradne dôverovať.
Členským štátom prekáža samostatná hra
Práve spôsob, akým Kallasová vystupuje, je podľa Financial Times jedným z hlavných dôvodov rastúcej nespokojnosti. Viaceré vlády jej vyčítajú, že namiesto sprostredkovania spoločnej pozície členských krajín často presadzuje vlastné postoje a koná bez dostatočnej koordinácie s partnermi.
Kritici tvrdia, že úlohou šéfky európskej diplomacie je reprezentovať konsenzus členských štátov, nie vytvárať samostatnú zahraničnopolitickú líniu. Práve tento spor sa podľa zdrojov denníka postupne zmenil na širší mocenský konflikt v najvyšších štruktúrach Únie.
Napätie prehĺbili informácie o „diktátorke“
Situáciu ešte viac vyostrili informácie, ktoré začiatkom roka priniesol portál Politico. Ten napísal, že Kallasová mala v súkromných rozhovoroch označovať von der Leyenovú za diktátorku.
Ďalšou rozbuškou sa stala iniciatíva predsedníčky Komisie vytvoriť nový systém zdieľania spravodajských informácií, ktorý by podliehal priamo jej kancelárii. Kallasová tento zámer údajne vnímala ako pokus oslabiť pozíciu analytického centra INTCEN, ktoré funguje pod jej kompetenciami.
Podľa zdrojov Financial Times viaceré členské krajiny následne začali otvorene spochybňovať fungovanie celej Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (EEAS), ktorú estónska politička vedie.
Reforma môže presunúť kompetencie inde
Jedným z najdiskutovanejších bodov pripravovaných zmien je budúcnosť siete viac ako 140 delegácií Európskej únie vo svete. Viaceré členské štáty vrátane Francúzska podľa denníka presadzujú, aby sa časť kontroly nad týmito zastúpeniami vrátila späť do rúk národných vlád.
Návrh počíta aj s presunom niektorých kompetencií. Príprava sankčných zoznamov či organizácia vojenských misií by sa mohla presunúť pod Radu EÚ, zatiaľ čo časť diplomatickej agendy by prevzala Európska komisia.
Zástancovia reformy argumentujú aj finančnými dôvodmi. Zlúčením niektorých činností a odstránením duplicitných pozícií by podľa nich mohlo dôjsť k úsporám v rozpočte Únie.
Vo funkcii zostane ale s menším vplyvom
Podľa dostupných informácií nie je cieľom reformy odvolať Kallasovú z funkcie. Zmeny by však mohli výrazne obmedziť jej samostatnosť pri formovaní zahraničnej politiky EÚ.
Ak by návrhy prešli, šéfka európskej diplomacie by sa z pozície jednej z najvplyvnejších tvárí zahraničnej politiky Únie mohla posunúť skôr do úlohy vykonávateľky rozhodnutí členských štátov a Európskej komisie.
