ANKARA - Turecké ministerstvo obrany vo štvrtok kritizovalo dohodu medzi Francúzskom a Cyprom, ktorá umožňuje prítomnosť francúzskych vojakov na rozdelenom stredomorskom ostrove. Ankara ju považuje za porušenie medzinárodného práva a predošlých zmlúv o Cypre. Informuje o tom agentúra AFP a denník Cyprus Mail.
Nová dohoda Cypru a Francúzska
Ministri obrany Cypru a Francúzska dohodu uzavreli v pondelok. Upravuje prítomnosť francúzskych vojakov, ich pohyb a činnosť na ostrove, a to predovšetkým na humanitárne účely. Prezident Cypru Nikos Christodulidis na sieti X uviedol, že dohodou sa „ešte viac posilnilo strategické partnerstvo a spolupráca medzi Cyprom a Francúzskom“. Prehĺbi tiež bilaterálne vzťahy v oblasti obrany a prispeje k úsiliu Európskej únie o dosiahnutie väčšej strategickej autonómie.
„Dohoda podpísaná medzi Francúzskom, ktoré nemá na Cypre štatút garanta, a gréckocyperskou správou, ktorá sa snaží jednostranne narušiť krehkú rovnováhu na ostrove a ignoruje vôľu a rovnaké zvrchované práva tureckých Cyperčanov, je v rozpore s cyperskými dohodami z roku 1960 a s medzinárodným právom,“ uviedlo turecké ministerstvo obrany vo štvrtok. Ankara podporuje medzinárodným spoločenstvom neuznaný štát tureckých Cyperčanov na severe ostrova.
Rozdelený ostrov v konflikte
Cyprus je rozdelený od roku 1974. Na vtedajší vojenský prevrat podporovaný vojenskou juntou v Grécku reagovala Ankara vpádom tureckej armády na sever ostrova. Južnú gréckojazyčnú časť odvtedy spravuje medzinárodne uznaná vláda a samozvanú Severocyperskú tureckú republiku uznáva iba Turecko. Obe územia oddeľuje nárazníková zóna pod kontrolou OSN.
Zmluvy z roku 1960, na ktoré sa odvoláva turecké ministerstvo obrany, upravovali usporiadanie na ostrove po získaní nezávislosti, pričom stanovili Britániu, Grécko a Turecko ako garantov. Británia si zachovala dve vojenské základne, Ankare a Aténam umožnili umiestniť tam malé vojenské kontingenty a vylúčili vojenskú prítomnosť tretej strany. Podľa zmlúv mali grécki a tureckí Cyperčania rovnaké ústavné postavenie pri spoločnej správe ostrova. Podľa Turecka ide o platný právny základ pre uzatváranie dohôd ovplyvňujúcich suverenitu alebo bezpečnosť ostrova.
Dohodu medzi Nikóziou a Parížom kritizovali aj cyperskí Turci. Severocyperský premiér Ünal Üstel obvinil gréckocyperskú stranu zo „stále intenzívnejšieho“ posilňovania vojenskej prítomnosti na ostrove a v jeho okolí „pod zámienkou humanitárnych cieľov“, pričom jej skutočným zámerom je „získať vojenskú prevahu“. Dohoda podľa neho „ignoruje prirodzené práva tureckých Cyperčanov na suverénnu rovnosť na ostrove“ a „má za cieľ narušiť krehkú rovnováhu, ktorá bola vytvorená v otázke bezpečnosti a stability nášho regiónu“.
