BRATISLAVA - Leto by mohlo priniesť nadpriemerne vysoké teploty, no odborníci upozorňujú, že ešte vážnejším problémom môže byť nedostatok zrážok. Za očakávanými zmenami stojí klimatický jav El Niño, ktorý sa podľa prognóz môže zaradiť medzi najsilnejšie v histórii.
Meteorológovia v posledných mesiacoch pozorne sledujú vývoj v Tichom oceáne, kde sa formuje fenomén známy ako El Niño. Hoci jeho centrum leží tisíce kilometrov od Európy, dôsledky tohto klimatického javu sa môžu nepriamo prejaviť aj na našom kontinente.
Najnovšie prognózy naznačujú, že aktuálna fáza El Niño by mohla byť mimoriadne intenzívna. Ak sa tieto predpoklady naplnia, ovplyvní počasie vo viacerých častiach sveta vrátane Európy.
Portál iMeteo upozornil, že numerické modely počítajú s výnimočne silným vývojom. Podľa odborníkov by sa toto takzvané „super El Niño“ mohlo zaradiť medzi najsilnejšie zaznamenané prípady, pričom v niektorých oblastiach Tichého oceánu môžu odchýlky teploty morskej hladiny prekročiť štyri stupne Celzia.
Horúčavy nemusia byť najväčším problémom
Najvýraznejšie účinky El Niña sa tradične prejavujú v Severnej Amerike, no jeho vplyv môže zasiahnuť aj európske počasie. Odborníci upozorňujú, že okrem vysokých teplôt hrozí aj ďalší problém, ktorý môže mať dlhodobé následky – sucho.
Podľa iMetea existuje scenár, pri ktorom sa nad severnou a strednou Európou vytvorí rozsiahla tlaková výš. Takýto vývoj by priniesol stabilné a horúce počasie, no zároveň aj výrazný úbytok zrážok.
Pre krajiny strednej Európy by to znamenalo zvýšené riziko vysušovania pôdy a nedostatku vlahy. Opačný obraz by sa mohol objaviť na juhu kontinentu a v oblasti Stredomoria, kde modely naznačujú väčší výskyt dažďov a vyššie úhrny zrážok.
Búrok môže byť menej
Situáciu by mohol zhoršiť aj vývoj búrkovej činnosti. Hoci vysoké teploty vytvárajú dostatok energie pre vznik búrok, podľa meteorológov nemusí byť k dispozícii vhodné prúdenie vzduchu, ktoré je potrebné na formovanie silných a organizovaných búrkových systémov.
Výsledkom môže byť paradoxná situácia: tepla bude dostatok, no dažďa menej, než by krajina potrebovala. Naopak, priaznivejšie podmienky pre intenzívnejšie búrky by sa mohli objaviť v južných a juhozápadných oblastiach Európy.
Odborníci sledujú vývoj s obavami
Na možné dôsledky El Niña upozornil aj Český hydrometeorologický ústav. Meteorológovia podľa TN.cz uviedli, že odhady nástupu tejto fázy sa zatiaľ pohybujú v rozmedzí od júla do septembra. Väčšina modelov sa však zhoduje na tom, že po svojom rozvinutí bude jav mimoriadne výrazný.
Podľa odborníkov sa jeho plný vplyv na globálnu klímu prejaví najmä v roku 2027. Na severnej pologuli, vrátane Európy, možno očakávať vyššie priemerné teploty a nižšie množstvo zrážok. Najvýraznejšie dôsledky sa však predpokladajú v oblasti južného Pacifiku.
Svet sa môže priblížiť k ďalšiemu klimatickému míľniku
Prognózy zároveň naznačujú pokračovanie rastu globálnej teploty. V roku 2026 by mala byť priemerná teplota planéty približne o 1,4 až 1,5 stupňa Celzia vyššia než v predindustriálnom období rokov 1850 až 1900.
V nasledujúcom roku by sa podľa odhadov mohla hranica oteplenia dostať na úroveň 1,5 stupňa Celzia, ktorá je považovaná za jeden z kľúčových referenčných bodov pri hodnotení klimatických zmien.
