VIEDEŇ - Rozsiahly prieskum medzi študentmi v Rakúsku odhalil rastúce náboženské a autoritárske postoje medzi časťou mladých moslimov. Výsledky podľa autorov ukazujú aj problémy s integráciou a postojmi k demokracii či postaveniu žien.
Rakúsko rieši nové zistenia o postojoch mladých ľudí z moslimského prostredia. Výskum medzi študentmi vo veku od 14 do 21 rokov ukázal, že značná časť respondentov považuje náboženské pravidlá islamu za nadradené zákonom krajiny, v ktorej žijú.
Do štúdie sa zapojilo približne 1200 mladých ľudí s koreňmi v rôznych krajinách vrátane Turecka, Sýrie, Afganistanu, Srbska, Poľska či Bosny a Hercegoviny. Medzi respondentmi boli aj Čečenci a Kurdi.
Výsledky zverejnil rakúsky portál Der Standard.
Islam ako hlavná súčasť identity
Na povinných školách vo Viedni už dnes moslimské deti tvoria najväčšiu náboženskú skupinu. Podľa údajov ide takmer o 39 percent študentov.
Autori výskumu skúmali, do akej miery náboženstvo formuje identitu mladých ľudí a či neovplyvňuje ich integráciu do rakúskej spoločnosti.
Vedúci štúdie Kenan Güngör upozornil, že u mnohých mladých moslimov hrá viera výrazne väčšiu úlohu než v minulosti. Tretina respondentov uviedla, že sa za posledné tri až päť rokov stala výrazne náboženskejšou.
Silný dôraz kladú najmä na pravidelné modlitby, dodržiavanie pôstu, náboženské pravidlá stravovania či návštevy modlitební.
Korán nad rakúskymi zákonmi
Jedným z najdiskutovanejších zistení sa stal postoj k nadradenosti náboženských pravidiel nad zákonmi štátu. S tvrdením, že príkazy ich náboženstva stoja nad rakúskou legislatívou, súhlasilo 41 percent mladých moslimov.
Približne 36 percent respondentov zároveň uviedlo, že ľudia by sa mali riadiť predovšetkým pravidlami svojho náboženstva. Podľa štúdie ide približne o dvojnásobne vyšší podiel než medzi kresťanskými respondentmi.
Výskum tiež ukázal, že 65 percent mladých moslimov považuje islamské pravidlá za záväzné pre všetky oblasti každodenného života a podľa nich by sa mali dôsledne dodržiavať.
Viac než polovica respondentov podporila názor, že moslimské ženy by mali na verejnosti nosiť šatku.
Demokracia a postavenie žien
Autori štúdie upozorňujú aj na rast autoritárskych postojov medzi časťou mladých respondentov.
Kým demokraciu označilo za najlepší systém vlády 82 percent mladých Rakúšanov a 84 percent respondentov s poľskými koreňmi, medzi mladými ľuďmi pôvodom z Afganistanu, Turecka, Sýrie či Čečenska boli tieto čísla výrazne nižšie.
Štúdia zároveň poukazuje aj na konzervatívne postoje k ženám a homosexualite. Takmer polovica opýtaných si myslí, že najdôležitejšie rozhodnutia v rodine by mal robiť muž. Štvrtina respondentov odmieta predstavu ženy vo vedúcej pozícii a homosexualitu označila za prijateľnú iba približne tretina opýtaných.
Kontroverzie vyvolal aj postoj k násiliu
Výskum zachytil aj postoje k obrane viery. Až 46 percent mladých moslimov uviedlo, že človek musí byť pripravený „bojovať a zomrieť“ za svoju vieru.
Pri kresťanských respondentoch bol tento podiel výrazne nižší a pohyboval sa okolo 24 percent.
Časť mladých moslimov zároveň podľa štúdie verí, že za problémy islamského sveta nesie zodpovednosť Západ.
