HELSINKI - Fínske úrady varovali pred možným scenárom konfliktu s Ruskom. Podľa Helsínk by invázii predchádzali sabotáže, kyberútoky aj politický tlak, pričom zámienkou na útok by sa mohol stať pád ruskej stíhačky na fínske územie.
Moskva by podľa scenára najskôr zvyšovala tlak
Na možný vývoj upozornila fínska Agentúra strategických rezerv, o ktorej scenári informoval poľský portál Polsat News. Podľa dokumentu by Rusko nezačalo útok okamžite, ale najskôr by postupne zvyšovalo tlak na Helsinky.
Scenár počíta s tým, že po ukončení alebo zmrazení vojny na Ukrajine by sa Kremeľ začal pripravovať na ďalší konflikt. Rusko by podľa Fínov zároveň posilňovalo spoluprácu s Čínou, aby získalo väčšiu ekonomickú aj vojenskú oporu.
Dôležitou súčasťou predpokladaného vývoja je aj oslabenie americkej prítomnosti v Európe. Podľa scenára by Spojené štáty obmedzili svoju účasť v NATO a stiahli časť svojho vplyvu z európskeho priestoru.
Pred inváziou by prišli sabotáže a kyberútoky
Fíni varujú, že ešte pred otvoreným konfliktom by sa výrazne zvýšil počet nepriateľských operácií namierených proti ich krajine.
Malo by ísť najmä o kybernetické útoky, sabotáže kritickej infraštruktúry či ďalšie aktivity zamerané na destabilizáciu štátu. Tlak by sa podľa dokumentu preniesol aj do politickej roviny.
Jednou z tém, ktorú by podľa Helsínk mohla Moskva využiť, sú Ålandské ostrovy ležiace medzi Fínskom a Švédskom. Ostrovy majú autonómny status a zároveň sú demilitarizované. Práve ich strategická poloha však podľa scenára môže z Ruska urobiť dôležitý cieľ.
Zámienkou má byť pád ruskej stíhačky
Najvýraznejšia časť scenára opisuje moment, ktorým by sa konflikt mohol zmeniť na otvorenú vojnu.
Podľa fínskeho modelu by na fínske územie dopadla ruská stíhačka. Moskva by následne incident využila ako údajný dôkaz „fínskej agresie“ a spustila by vojenskú operáciu podobným spôsobom, akým odôvodnila inváziu na Ukrajinu.
Kremeľ by tak mohol nový útok označiť za „špeciálnu vojenskú operáciu“.
Fínsko sa pripravuje desaťročia
Fínsko patrí od roku 2023 do NATO, no obranu proti možnej ruskej hrozbe budovalo dlhé desaťročia ešte pred vstupom do Aliancie.
Krajina má najdlhšiu spoločnú hranicu s Ruskom spomedzi všetkých členských štátov NATO. Veľkú časť pohraničia tvoria husté lesy, močiare a náročný terén, ktorý by prípadnú inváziu výrazne komplikoval.
Fíni zároveň nezabudli na historické skúsenosti zo zimnej vojny so Sovietskym zväzom počas druhej svetovej vojny. Po nej prišli o časť svojho územia vrátane mesta Vyborg.
