WASHINGTON – Americká armáda v noci na štvrtok oznámila, že vrátila späť desať plavidiel, ktoré sa počas prvých 48 hodín námornej blokády pokúsili vyplávať z iránskych prístavov. Informovala o tom agentúra AFP. Situáciu sledujeme online.
Naživo z Blízkeho východu:
ONLINE
21:25 Nemecký kancelár Friedrich Merz vo štvrtok uviedol, že v rámci rokovaní vedených Francúzskom a Veľkou Britániou chce prerokovať aj účasť USA na mierovej misii zameranej na zabezpečenie Hormuzského prielivu, uviedla agentúra AFP.
16:45 Izraelský minister obrany Jisrael Kac vo štvrtok varoval Irán, že ak odmietne americký návrh, podľa ktorého sa má vzdať jadrového zbrojenia, krajinu zasiahnu ešte „bolestivejšie“ útoky na nové ciele. Informuje o tom agentúra AFP a spravodajský portál The Times of Israel (TOI).
„Irán stojí na historickej križovatke: jedna cesta znamená vzdať sa terorizmu a jadrového zbrojenia... v súlade s návrhom USA, druhá vedie do priepasti,“ povedal Kac v prejave na podujatí pre rodiny padlých vojakov na ministerstve obrany. „Ak si iránsky režim vyberie tú druhú cestu, rýchlo zistí, že existujú ešte bolestivejšie ciele, ako tie, ktoré sme už zasiahli,“ vyhlásil.
16:12 „Vy, Irán, si môžete zvoliť prosperujúcu budúcnosť... a my dúfame, že tak pre iránsky ľud urobíte,“ vyhlásil Hegseth. „Ak sa však Irán rozhodne zle, čaká ho blokáda a bombardovanie infraštruktúry a energetických zariadení,“ varoval. Šéf Pentagónu zároveň uviedol, že iránske sily sa v súčasnosti snažia vykopávať vybavenie, ktoré zakopali počas viac ako piatich týždňov konfliktu na Blízkom východe.
„Vieme, aké vojenské prostriedky presúvate a kam ich presúvate. Kým vy vykopávate – čo je presne to, čo robíte, vykopávate zo zbombardovaných a zničených zariadení – my sme čoraz silnejší,“ povedal Hegseth. Podľa neho Teherán „nemá žiadny obranný priemysel (ani) možnosť doplniť svoje ofenzívne alebo defenzívne kapacity“. Minister obrany tiež potvrdil, že Spojené štáty budú naďalej blokovať iránske prístavy v Hormuzskom prielive „tak dlho, ako to bude potrebné“.
14:30 Pakistanský premiér Šahbáz Šaríf pricestoval vo štvrtok do Kataru, kde sa ako sprostredkovateľ zasadzuje o uskutočnenie druhého kola mierových rokovaní medzi Washingtonom a Teheránom. Informuje o tom agentúra AFP. Úrad premiéra vo vyhlásení uviedol, že delegácia pricestovala do Kataru po návšteve Saudskej Arábie a stretla sa v Dauha s emirom šejkom Tamím bin Hamad Ál Sáním. „Rokovali o najnovšom regionálnom i medzinárodnom dianí, najmä na Blízkom východe,“ ozrejmil úrad. Katarský vládca ocenil snahy Pakistanu a podľa vyhlásenia Islamabadu obaja vyjadrili podporu „deeskalácie a posilnenia medzinárodnej koordinácie s cieľom dosiahnuť bezpečnosť a stabilitu v regióne, najmä plynulý tok dodávok energie“.
12:54 Libanonský prezident Džúzíf Awn vo štvrtok zdôraznil dôležitosť uzavretia prímeria pred akýmikoľvek priamymi rokovaniami s Izraelom, informuje o tom agentúra AFP.
11:55 Irán a Spojené štáty s pomocou sprostredkovateľov z Pakistanu dosiahli istý pokrok v snahe uzavrieť dohodu. Naďalej však medzi nimi pretrvávajú rozpory a to aj v otázke jadrových ambícií Teheránu, uviedol vo štvrtok vysokopostavený iránsky predstaviteľ. Informuje o tom agentúra Reuters.
8:57 Libanon nemá informácie o žiadnom pripravovanom kontakte s Izraelom, uviedol predstaviteľ pod podmienkou anonymity pre agentúru AFP. Americký prezident Donald Trump v stredu večer avizoval, že rokovania medzi lídrami oboch krajín by sa mohli uskutočniť vo štvrtok, informuje o tom agentúra AFP.
6:20 Izraelský premiér Benjamin Netanjahu v stredu uviedol, že sú s USA plne zosúladení vo svojich cieľoch, pokiaľ ide o Irán. Zdôraznil tiež, že hlavnou prioritou Tel Avivu v rámci priamych rokovaní s Libanonom je vytlačenie militantného hnutia Hizballáh. Infomrujú o tom agentúry AFP a Reuters.
6:17 Spojené štáty v noci na štvrtok oznámili sprísnenie sankcií voči iránskemu ropnému sektoru, ktoré súvisí s pretrvávajúcim uzavretím Hormuzského prielivu zo strany Teheránu, informovala agentúra AFP.
6:15 Republikánmi ovládaný Senát USA v stredu zamietol najnovší pokus demokratov zastaviť vojnu USA s Iránom. Návrh rezolúcie požadoval stiahnutie amerických jednotiek z konfliktu dovtedy, kým americký Kongres neschváli ďalšie vojenské kroky, informovala agentúra AP.
6:10 Dnes sa uskutoční rokovanie lídrov Izraela a Libanonu, oznámil americký prezident Donald Trump na sociálnej sieti X. Server The Times of Israel (ToI) píše, že síce neuviedol ich mená, ale zrejme myslel izraelského premiéra Benjamina Netanjahua a prezidenta Libanonu Josepha Aúna.
Počas 48 hodín blokády iránskych prístavov sa vrátilo späť desať lodí
Ústredné velenie ozbrojených síl USA (CENTCOM) v regióne pôvodne informovalo o deviatich vrátených plavidlách, neskôr však doplnilo bilanciu o desiate, ktoré bolo „presmerované“ späť do Iránu americkým torpédoborcom s riadenými strelami. Hoci CENTCOM tvrdí, že žiadne plavidlo blokádu neprelomilo, údaje o námornej doprave v Hormuzskom prielive toto tvrdenie spochybňujú. Podľa dát z utorka totiž prielivom preplávali najmenej tri lode smerujúce z iránskych prístavov. Niektoré z týchto plavidiel sa neskôr obrátili späť.
Spomínané tri lode patrili medzi najmenej sedem plavidiel spojených s Iránom, ktoré preplávali prieliv po tom, ako sa v pondelok o 16.00 h SELČ začala uplatňovať americká blokáda iránskych prístavov a námornej dopravy v oblasti Hormuzského prielivu. Hormuzský prieliv je prakticky uzavretý od 28. februára, keď USA a Izrael podnikli na Irán svoj masívny koordinovaný útok. Námornú blokádu iránskych prístavov oznámili USA v nedeľu po neúspešných mierových rokovaniach s Iránom.
Mohsen Rezáí, vojenský poradca najvyššieho iránskeho vodcu Modžtabu Chameneího a bývalý najvyšší veliteľ iránskych Revolučných gárd, v stredu varoval, že Irán potopí americké lode v Hormuzskom prielive, ak sa Spojené štáty rozhodnú dohliadať na tento kľúčový námorný uzol „ako policajti“. „Tieto vaše lode budú potopené našimi prvými raketami a pre americkú armádu predstavujú veľké nebezpečenstvo. Môžu byť zasiahnuté našimi raketami a môžeme ich zničiť,“ povedal Rezáí pre štátnu televíziu.
Rezáí, ktorý je v Revolučných gardách už dlho považovaný za predstaviteľa tvrdej línie, zároveň uviedol, že by bolo „skvelé“, ak by Spojené štáty spustili pozemnú inváziu do Iránu, pretože „by sme vzali tisíce rukojemníkov a za každého rukojemníka by sme dostali miliardu dolárov“.
