ISLAMABÁD - Napätie na Blízkom východe sa ďalej stupňuje. Pakistan prvýkrát verejne pripustil, že by sa mohol zapojiť do vojny proti Iránu, ak by Teherán pokračoval v útokoch na Saudskú Arábiu.
Varovanie z Islamabadu
Pakistan vyslal do Teheránu mimoriadne tvrdý signál. Minister zahraničných vecí Išák Dár otvorene povedal, že jeho krajina je pripravená aktivovať obrannú dohodu so Saudskou Arábiou, ak by Irán pokračoval v útokoch na jej územie. „Iránu sme jasne oznámili, že medzi nami a Saudskou Arábiou existuje obranný pakt,“ uviedol Dár pre denník Financial Times.
Ide o vôbec prvý prípad, keď vysoký pakistanský predstaviteľ verejne potvrdil, že táto dohoda by sa mohla uplatniť aj v prípade ozbrojeného konfliktu s Iránom.
Eskalácia po úderoch USA a Izraela
Napätie v regióne prudko vzrástlo po tom, čo Spojené štáty spolu s Izraelom minulý týždeň spustili nové útoky proti Iránu.
Teherán reagoval sériou odvetných operácií, ktoré zasiahli americké vojenské zariadenia, diplomatické misie aj energetickú infraštruktúru.
V utorok napríklad iránsky dron zasiahol sídlo CIA v Rijáde. Už deň predtým bol útokom ochromený jeden z najväčších ropných komplexov na svete v meste Ras Tanura. Cieľom sa stala aj americká ambasáda v saudskoarabskom hlavnom meste.
Obranný pakt podobný NATO
Islamabad a Rijád podpísali bezpečnostnú dohodu v septembri minulého roka. Podľa jej princípu sa útok proti jednej zo zmluvných krajín považuje za útok proti obom – podobne ako článok 5 v Severoatlantickej aliancii.
Minister Dár naznačil, že práve existencia tejto dohody môže byť dôvodom, prečo Irán zatiaľ nezačal ešte rozsiahlejšie útoky na saudské územie.
Teherán zároveň požaduje od Rijádu garancie, že Saudská Arábia nedovolí využívať svoje územie na operácie namierené proti Iránu.
Saudská Arábia hovorí o práve na odvetu
Situácia sa však ďalej vyostruje. Saudská Arábia v stredu vyhlásila, že si vyhradzuje „plné právo“ odpovedať na iránske útoky, ktoré podľa Rijádu pokračujú aj prostredníctvom dronov.
Toto vyhlásenie zaznelo po nočnom zasadnutí vlády, ktorému predsedal korunný princ Muhammad bin Salmán.
Pakistan by riskoval vnútorné napätie
Priamy vojenský zásah proti Iránu by pre Pakistan predstavoval mimoriadne citlivý krok. Krajina je síce od roku 1998 jadrovou mocnosťou, no jej vnútorná situácia je zložitá.
Na pakistanskom území žije približne 40 miliónov šiitov, ktorí sú tradične naklonení Iránu.
Po smrti iránskeho najvyššieho vodcu ajatolláha Alího Chameneího pri americko-izraelskom nálete navyše v Pakistane vypukli protesty, pri ktorých zahynulo najmenej 35 ľudí.
Pakistanská armáda je zároveň dlhodobo zamestnaná bojmi na hraniciach s afganským Talibanom.
Hrozba vojny na dvoch frontoch
Podľa portálu India Today by otvorenie ďalšieho konfliktu proti susednému Iránu znamenalo pre Islamabad obrovské riziko. Krajina by sa totiž mohla ocitnúť v situácii, keď by musela čeliť dvom bezpečnostným krízam naraz – na západnej hranici s Talibanom a zároveň v prípadnom konflikte s Iránom.
Takýto scenár by Pakistan pravdepodobne nechcel pripustiť.
