TEHERÁN – Situácia v Iráne sa zmenila radikálnym spôsobom nie po náletoch spojeneckých americko-izraelských síl, ale po tom, ako pri tomto útoku zahynul najvyšší vodca krajiny ajatolláh Alí Chameneí. I keď padol v sobotu prvého marca, veľká časť civilného obyvateľstva naďalej oplakáva jeho nečakaný odchod na večnosť. V minulosti známy pokojným vystupovaním, ale teraz ukázal ako sa človek zmení, keď ide o odplatu. Filozof a známy bývalý politik sľubuje USA lekciu.
Dňa prvého marca 2026 sa v Iráne na chvíľu zastavil čas. Počas útokov Izraela a USA zahynul okrem iných aj najvyšší vodca ajatolláh Alí Chameneí. Ako informuje Al Jazeera, len zhruba 24 hodín na to vystúpila v iránskej štátnej televízii známa tvár. Filozof, politik a bývalý tajomník Najvyššej rady národnej bezpečnosti Iránu, Alí Ardašír Larídžání, odovzdal nepriateľom veľmi útočné a ostré posolstvo. Z jeho slov doslova mrazí.
"USA a sionistický režim (myslel tým Izrael) zapálili srdce iránskeho národa. Odplatíme sa im rovnako."
"Donútime sionistických zločincov a nehanebných Američanov ľutovať svoje činy. Statoční vojaci a veľký iránsky národ dajú pekelným medzinárodným utláčateľom nezabudnuteľnú lekciu."
Okrem toho obvinil amerického prezidenta Donalda Trumpa, že sa nechal zlákať a padol do "izraelskej pasce". I keď ide o filozofa, miestni analytici očakávajú, že bude hrať dôležitú úlohu pri prechodnej vláde.
Nemal len výlučne náboženské vzdelanie
Larídžání sa narodil v roku 1958 v Iraku do vplyvnej a bohatej rodiny. Časopis Time ich v roku 2009 dokonca označil za "Kennedyovcov Iránu". Larídžaní spoločne s bratmi zastával najmocnejšie pozície v Iráne (duchovná rada, súdnictvo, Zhromaždenie expertov…). Oženil sa s dcérou blízkeho človeka zakladateľa Iránskej islamskej republiky.
V roku 1979 získal bakalársky diplom z matematiky a informatiky na technickej univerzite. Neskôr si spravil aj doktorandský titul zo západnej filozofie na univerzitev Teheráne. Témou jeho dizertačnej práce bol nemecký filozof Immanuel Kant.
Iránsky vyjednávač pre jadrové zmluvy
Po revolúcii v roku 1979 sa pripojil k iránskym revolučným gardám IRGC. V rokoch 1994-1997 pôsobil ako minister kultúry a do roku 2004 ako riaditeľ iránsko-islamskej vysielacej siete IRIB (Islamic Republic of Iran Broadcasting). Počas rokov vysielanie ho kritizovali domáci politici, pretože povzbudzoval mladých študentov, aby sledovali aj zahraničné médiá.
Následne sa vrátil do politiky ako predseda parlamentu, kde pôsobil nepretržite až do roku 2020. V tomto období zohrával významnú úlohu pri formovaní domácej aj zahraničnej politiky Iránu.
V roku 2005 sa mu dostalo veľkej pocty, keď ho menovali za hlavného vyjednávača pre jadrové záležitosti. Tento post opustil v roku 2007, pretože sa nezhodoval s názormi vtedajšieho prezidenta Ahmadínežáda. Vplyv si však posilnil, keď rok na to zasadol do kresla predsedu náboženského centra Qom. Aj vďaka nemu bola schválená jadrová dohoda z roku 2015 medzi Iránom a svetovými mocnosťami tzv. Spoločný komplexný akčný plán (JCPOA – The Joint Comprehensive Plan of Action.
Zrušenie spoluporáce pre atómovú energiu
Niekoľkokrát kandidoval na post prezidenta (naposledy v roku 2024), ale nikdy mu to nevyšlo. V roku 2025 sa vrátil ako tajomník Najvyššej rady pre národnú bezpečnosť. V októbri 2025 mal zrušiť dohodu o spolupráci s Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu (MAAE) s tým, že "zmluva už nie je účinná".
Počas rozhovorov v Ománe medzi USA a Iránom vyhlásil, že "Teherán nedostal od Washingtonu žiadny konkrétny návrh" a obvinil Izrael, že sa snaží "sabotovať diplomaciu s cieľom rozpútať vojnu".
Dodal, že je veľmi naivné si myslieť, že zabitie najvyšších vodcov destabilizuje Irán. "Nemáme v úmysle útočiť na krajiny v regióne (Blízkeho východu), ale zameriame sa na základne Spojených štátov," ešte počas uplynulého víkendu.
