MOSKVA - Zabitie iránskeho najvyššieho vodcu Alího Chameneího vyvolalo v Moskve silnú reakciu. Analytici upozorňujú, že udalosť zasiahla dve citlivé témy ruského prezidenta Vladimira Putina.
Smrť iránskeho vodcu vyvolala v Moskve nervozitu
Likvidácia iránskeho najvyššieho vodcu Alího Chameneího vyvolala v ruskom vedení obavy o bezpečnosť režimu aj samotného prezidenta Vladimira Putina. Podľa portálu Politico udalosť otvorila v Kremli otázky, ktorým sa Putin dlhodobo snažil vyhnúť – vlastnú bezpečnosť a stabilitu moci v Rusku.
Počas minuloročnej dvanásťdňovej vojny medzi Iránom a Izraelom sa Putina novinári pýtali, ako by reagoval, keby iránsky vodca pri útoku zahynul. Ruský prezident vtedy diskusiu rýchlo ukončil s tým, že o takejto možnosti nechce ani uvažovať.
O niekoľko mesiacov neskôr sa však práve tento scenár stal realitou.
Putin útok odsúdil ale mená nespomenul
Kremeľ reagoval oficiálnym vyhlásením, v ktorom Putin zabitie Chameneího označil za „vraždu spáchanú cynickým porušením všetkých noriem ľudskej morálky a medzinárodného práva“. Konkrétne štáty, ktoré by mohli stáť za atentátom, však nemenoval.
Opatrnejší tón zvolil hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Ten vyjadril „hlboké sklamanie“ z neúspešných rokovaní medzi Spojenými štátmi a Iránom. Zároveň však pripomenul, že Washington zohráva úlohu pri sprostredkovaní rozhovorov o vojne na Ukrajine.
Peskov pritom zdôraznil, že Rusko sa v prvom rade spolieha samo na seba a sleduje vlastné záujmy.
Prokremeľskí komentátori hovoria o ďalšom cieli
Zatiaľ čo oficiálna reakcia Kremľa bola pomerne diplomatická, proruskí komentátori vystúpili oveľa ostrejšie. Niektorí otvorene varovali, že po Irán môže prísť na rad práve Rusko.
Bývalý prezident Dmitrij Medvedev napríklad vyhlásil, že americký útok na Irán podľa neho odhalil „pravú tvár“ prezidenta Donalda Trumpa.
Televízny moderátor Vladimir Solovjov, známy propagandista Kremľa, obvinil Spojené štáty, že sa správajú „ako predátor“, ktorý využíva diplomaciu na uspatie protivníka a potom „sa mu zahryzne do hrdla“.
Podobne sa vyjadril aj ultranacionalistický ideológ Alexandr Dugin. „Naši spojenci sú systematicky ničení jeden po druhom. Je jasné, kto je ďalší na rade,“ vyhlásil. Dodal, že ak Irán odolá, situácia sa môže vyvinúť inak, no ak padne, ďalším cieľom môže byť Rusko.
Kríza môže Rusku priniesť aj výhody
Napriek obavám môže vývoj na Blízkom východe Moskve priniesť aj určité ekonomické a geopolitické výhody. Konflikt by mohol zvýšiť ceny ropy a plynu, od ktorých je ruská ekonomika výrazne závislá.
Ak by sa Spojené štáty navyše dlhodobo sústredili viac na Blízky východ, mohlo by to ovplyvniť aj rozsah americkej podpory Ukrajine v jej vojne s Ruskom.
