TOKIO - Ako tínedžerská hviezda mala reprezentovať Japonsko na najväčšej športovej scéne. Jeden pád však odštartoval reťaz udalostí, ktoré zmenili jej život smerom, aký by vtedy nečakala nikto.
Zázračné dieťa japonského snowboardingu
Keď sa Melo Imai objavila na Zimných olympijských hrách v Turíne, mala len 18 rokov a povesť obrovského talentu. V domácom prostredí sa o nej hovorilo ako o budúcej hviezde snowboardingu a nádeji japonského tímu na úspech v disciplíne halfpipe.
Olympijská premiéra sa však premenila na šok. Po tvrdom páde ju museli zo svahu odniesť a súťaž dokončila na poslednom mieste. Sen o veľkom výsledku sa skončil skôr, než sa stihol poriadne začať.
Tvrdá reakcia doma namiesto podpory
To, čo nasledovalo po návrate do Japonska, bolo pre mladú športovkyňu možno ešte bolestivejšie než samotná nehoda. Domáce médiá ju po 34. mieste zo 34 pretekárok označili za „plytvanie peniazmi daňových poplatníkov“ a „národnú hanbu“.
V rozhovore pre Tokyo Weekender neskôr priznala, že olympijská skúsenosť ju psychicky zlomila. Hovorila, že nešlo len o zranenie a neúspech, ale o neustály strach zo zlyhania, ktorý ju sprevádzal počas celej kariéry.
„Bola to desivá skúsenosť. Ten pocit dusenia sa, obavy, že to pokazím, som mala neustále,“ opísala.
Prudký obrat v osobnom živote
Po Turíne sa jej život vydal úplne iným smerom. Po krátkom manželstve a narodení dvoch detí začala pracovať ako hosteska v bare, neskôr sa dostala aj do prostredia sexbiznisu. Objavila sa v erotických foteniach a pornografických filmoch, čím na seba opäť pritiahla pozornosť médií – tentoraz však z úplne iných dôvodov.
V jednom zo svojich vyjadrení otvorene priznala, že po olympiáde zarábala sumy porovnateľné s vrcholovými manažérmi. Spomínala aj extravagantný životný štýl, no zároveň naznačila, že išlo o obdobie, keď hľadala vlastnú identitu.
Prísna výchova ako kľúč k pochopeniu
Korene radikálnej zmeny videla aj vo svojom detstve. V roku 2016 opísala, že vyrastala pod prísnym dohľadom otca, ktorý bol zároveň jej trénerom. Až do sedemnástich rokov mala zakázané správanie, ktoré považovala za bežné pre dievčatá jej veku – od nosenia sukní až po mejkap.
„Závidela som rovesníkom slobodu, ktorú som ja nemala. Poslúchnuť otca bolo pre mňa povinnosťou,“ uviedla. Práve vstup do sexbiznisu vnímala spätne ako moment, keď sa prestala skrývať a začala si viac veriť.
„Pomohlo mi to vystúpiť z ulity“
Imai otvorene hovorila aj o tom, že práca v tomto odvetví zmenila jej vzťah k vlastnému telu. Tvrdila, že kedysi bola hanblivá a mala potrebu sa zakrývať. Postupne však získala sebavedomie.
„Nemôžete byť plachý človek, ak robíte takúto prácu. Mne to pomohlo viac, než si ľudia myslia,“ povedala a zdôraznila, že zmena nebola len otázkou vonkajších úprav, ale najmä vnútorného nastavenia.
Návrat k športu a ďalšia kapitola
Napriek mediálnej nálepke sa napokon vrátila aj k snowboardingu. Po obnovení plného tréningu vyhrala v roku 2018 celojaponský šampionát a dokázala, že šport zo svojho života úplne nevymazala. Sen o účasti na zimnej olympiáde v Pekingu v roku 2022 sa jej však naplniť nepodaril.
V rozhovoroch z toho obdobia zdôrazňovala, že sa cíti vyrovnanejšia než kedykoľvek predtým. Odmietala hodnotenie svojho života na základe bulvárnych titulkov a tvrdila, že robí to, čo jej dáva zmysel.
Iný prístup k vlastným deťom
Dnes sa venuje aj trénovaniu a snowboard učí rôznych ľudí – vrátane vlastného syna a dcéry. Zdôrazňuje, že jej cieľom je robiť šport zábavným a zbaveným tlaku.
„Chcem, aby si to užívali. Presne opačne, než ako som to zažívala ja,“ povedala. Jej príbeh tak zostáva rozporuplnou, no výraznou kapitolou japonského športu aj popkultúry.
