MADRID - Súčasná liečba rakoviny pankreasu naráža na zásadný problém: hoci moderné cielené lieky dokážu nádor spočiatku oslabiť, už po niekoľkých mesiacoch si rakovinové bunky vyvinú rezistenciu a terapia prestáva účinkovať. Výskumný tím zo Španielskeho národného centra pre onkologický výskum (CNIO) však teraz ukázal, že tento mechanizmus je možné obísť, čo prináša zásadný prelom v liečbe tohto druhu rakoviny.
Vedci pod vedením uznávaného experta Mariana Barbacida vyvinuli trojitú kombinovanú terapiu, ktorá u myší s rakovinou pankreasu viedla k úplnému a trvalému vymiznutiu nádorov, bez výrazných vedľajších účinkov. Výsledky boli publikované v prestížnom vedeckom časopise PNAS (Proceedings of the National Academy of Sciences).
Jeden z najagresívnejších nádorov
Rakovina pankreasu patrí medzi najsmrteľnejšie onkologické ochorenia. Len v Španielsku je každoročne diagnostikovaných viac ako 10 300 nových prípadov. Keďže ochorenie sa zvyčajne odhalí až v pokročilom štádiu a možnosti liečby sú obmedzené, päťročné prežívanie pacientov nedosahuje ani 10 %.
Po desaťročiach minimálneho pokroku sa však výskum v posledných rokoch konečne začína posúvať. Nová štúdia CNIO je ďalším dôkazom, že doterajší terapeutický prístup by sa mohol v budúcnosti zásadne zmeniť.
Prečo lieky prestávajú fungovať a čo nový experiment zmenil
Prvé cielené lieky proti rakovine pankreasu boli schválené až v roku 2021. Zameriavajú sa na gén KRAS, ktorý je mutovaný približne u 90 % pacientov. Problémom však zostáva, že nádor sa po určitom čase dokáže liečbe prispôsobiť a stať sa voči nej odolným.
Práve túto rezistenciu sa tím Mariana Barbacida rozhodol riešiť. Ich myšlienka bola jednoduchá: namiesto zásahu do jedného bodu molekulárnej dráhy KRAS ju zablokovať na troch rôznych miestach naraz. Ako vysvetľujú autori, je oveľa ťažšie „zlomiť nosník, ktorý je upevnený na troch bodoch, než na jednom“.
V experimentoch na myšiach vedci geneticky vyradili tri kľúčové molekuly signálnej dráhy KRAS. Výsledok bol jednoznačný – nádory zmizli natrvalo. Pri testovaní liekovej stratégie použili trojkombináciu pozostávajúcu z experimentálneho inhibítora KRAS (daraxonrasib), lieku afatinib, ktorý je už schválený na liečbu niektorých typov rakoviny pľúc, a degradátora proteínov SD36.
Táto terapia bola testovaná na troch rôznych myších modeloch duktálneho adenokarcinómu pankreasu. Vo všetkých prípadoch došlo k výraznému a dlhodobému ústupu nádorov bez významnej toxicity.
Nádej a krok k budúcim klinickým skúškam
Autori štúdie upozorňujú, že hoci ide o prelomové zistenia, klinické skúšky na ľuďoch zatiaľ nie sú možné. „Ešte nie sme v stave, aby sme túto trojitú terapiu testovali u pacientov,“ zdôrazňuje Barbacid, vedúci Skupiny experimentálnej onkológie v CNIO.
CNIO: špička onkologického výskumu
Španielske národné centrum pre onkologický výskum (CNIO) je verejná výskumná inštitúcia pod gesciou ministerstva vedy, inovácií a univerzít. Ide o najväčšie centrum pre výskum rakoviny v Španielsku a jedno z najvýznamnejších v Európe. Takmer päťsto vedcov a odborníkov sa tu venuje prevencii, diagnostike a liečbe onkologických ochorení.
Napriek tomu považujú vedci výsledky za mimoriadne sľubné. Podľa nich „otvárajú cestu k návrhu kombinovaných terapií, ktoré by v budúcnosti mohli zlepšiť prežívanie pacientov“ s najčastejšou formou rakoviny pankreasu – duktálnym adenokarcinómom.
Hoci cesta k využitiu tejto terapie u ľudí bude podľa autorov „zložitá a náročná“, výsledky považujú za dôležitý míľnik. „Napriek súčasným obmedzeniam by tieto zistenia mohli v nie príliš vzdialenej budúcnosti otvoriť nové terapeutické možnosti,“ uvádzajú autori v PNAS.
Štúdia vznikla s podporou viacerých inštitúcií, vrátane nadácie CRIS Contra el Cáncer, Európskej rady pre výskum (ERC), španielskej štátnej agentúry pre výskum, fondov Next Generation EÚ, siete CIBERONC a Inštitútu zdravia Carlosa III.
