MUAR - Na sociálnych sieťach čelila roky výsmechu, urážkam aj otvorenej nenávisti. Dnes však hovorí nahlas a bez hanby: jej telo nie je problém. Príbeh mladej ženy z Malajzie sa stal symbolom vzdoru proti diktátu dokonalosti.
Nenávisť na obrazovke, pochybnosti v hlave
Keď sa Asyikin Abdul Rahman, 27-ročná žena z Malajzie, rozhodla ukazovať svoje telo také, aké je, spustila sa lavína reakcií. Nie obdivných, ale krutých. Cudzinci na internete ju označovali za „opicu“, „gorilu“ či „muža“, len preto, že má výrazné ochlpenie na rukách a nohách.
Slová, ktoré by mnohých zlomili, ju roky nútili skrývať sa. Dlhé rukávy sa stali jej každodenným štítom a pochybnosti o vlastnej hodnote jej tichým spoločníkom.
Pokus zapadnúť, pocit straty
V jednom z videí na Instagrame otvorene priznala, že sa snažila vyhovieť očakávaniam okolia.
„Myslela som si, že bez chlpov budem krajšia,“ hovorí. Skúsila sa holiť, chcela zapadnúť, prestať vyčnievať.
Výsledok však nebol úľavou. Naopak. „Bez nich som sa cítila nahá. Ako keby som stratila kus seba,“ opisuje moment, keď si uvedomila, že problém nie je v jej tele, ale v pohľade cudzích ľudí.
Prijatie, ktoré zmenilo všetko
Zlom nastal vtedy, keď sa rozhodla prestať bojovať sama so sebou. Asyikin začala hovoriť o tom, čo dovtedy skrývala, a postupne si vybudovala vnútornú istotu, s ktorou sa postavila aj kyberšikane.
„Nerobím to pre slávu ani pre potlesk. Robím to pre seba,“ zdôrazňuje. Jej rozhodnutie neholiť sa sa stalo osobným vyhlásením – o slobode, sebaprijatí a práve nebyť neustále hodnotená.
Chlpy ako puto s otcom
Silný rozmer má jej príbeh aj v osobnej rovine. Výrazné ochlpenie zdedila po otcovi, ku ktorému mala blízky vzťah. „Je to genetika. Keď sa na svoje ruky pozerám, mám pocit, že som s ním stále prepojená,“ vysvetľuje.
To, čo iní zosmiešňovali, sa pre ňu stalo spomienkou, symbolom identity a zdrojom sily.
Odkaz ženám a nečakaná podpora
Dnes má Asyikin viac než 250-tisíc sledovateľov, ktorí jej denne posielajú povzbudivé správy. Firmy z rôznych krajín jej ponúkajú spolupráce a z príbehu hanby sa stal príbeh sebaistoty.
Jej posolstvo je jednoduché a jasné: Nedovoľte, aby cudzie ideály rozhodovali o tom, ako sa máte cítiť vo vlastnom tele.
Jej osobné motto to vystihuje najlepšie: „Chlpaté ruky, šťastné srdce.“
