BRUSEL - Severoatlantická aliancia pripravuje zásadnú zmenu obrany svojho východného krídla. Od severu Európy až po Balkán chce vybudovať inteligentnú obrannú líniu, ktorá má útočníkovi vziať rýchlosť, prekvapenie aj iniciatívu – ešte skôr, než sa do boja zapoja vojaci.
Digitálna hranica od Fínska po Rumunsko
NATO pracuje na projekte s názvom Eastern Flank Deterrence Line (EFDL), ktorého cieľom je posilniť obranu štátov susediacich s Ruskom a Bieloruskom. Ide o krajiny na celej východnej hrane aliancie – od severnej Európy až po juhovýchod kontinentu.
Podľa brigádneho generála Thomasa Lowina, ktorý pôsobí v pozemnom veliteľstve NATO, má ísť o úplne nový typ obrany. V rozhovore pre nemecký portál welt.de opísal plán ako kombináciu klasickej armády a vysokého stupňa automatizácie, ktorá má odradiť Moskvu od akéhokoľvek pokusu o útok.
Roboty namiesto hliadok, senzory namiesto zákopov
Základom projektu má byť rozsiahla automatizovaná a robotizovaná zóna, kde nebude potrebná trvalá prítomnosť vojakov. Priestor budú monitorovať tisíce technických prostriedkov – od pozemných senzorov cez drony až po satelitné systémy.
Do siete majú patriť:
- radarové, akustické a optické senzory,
- autonómne pozemné systémy vrátane štvornohých kráčajúcich robotov,
- dátové zdroje z kybernetického priestoru aj z obežnej dráhy Zeme.
Všetky zhromaždené informácie bude v reálnom čase vyhodnocovať umelá inteligencia. Výstupy sa majú okamžite zdieľať medzi všetkými členskými štátmi aliancie, čím sa má zásadne skrátiť reakčný čas obrany.
Na koncepte sa podieľali ozbrojené sily USA v spolupráci s univerzitami a pobaltskými krajinami.
Obrana bez prekvapenia pre útočníka
Hlavným cieľom EFDL je pripraviť útočníka o kľúčovú výhodu – moment prekvapenia. Ak by sa nepriateľ pokúsil preniknúť cez hranicu, automatizované systémy by okamžite spustili reakciu, spomalili postup a poskytli aliancii čas na nasadenie klasických jednotiek.
Projekt stojí na viacerých pilieroch:
- automatizovaná zóna pôsobenia bez trvalej prítomnosti vojakov,
- predbežné rozmiestnenie materiálu, teda munície a výzbroje blízko hraníc,
- stála prítomnosť konvenčných síl, ktoré technológie dopĺňajú, nie nahrádzajú,
- cloudové bojové siete, digitálny systém prepájajúci ľudí a stroje do jedného celku.
Vojna bez ľudí? Generál to odmieta
S plánom sa spája aj etická diskusia. Lowin zdôraznil, že pravidlá NATO sa nemenia: aj keď umelá inteligencia pomáha s rýchlou analýzou situácie, rozhodnutie o použití zbrane musí vždy urobiť človek.
Zmyslom projektu podľa neho nie je viesť vojnu bez ľudí, ale vytvoriť prvú fázu konfliktu bez priameho stretu vlastných vojakov s nepriateľom. Cieľom je chrániť životy a získať čas.
„Územie obsadzujú vojaci a mestá oslobodzujú vojaci. Na konci je to vždy človek proti človeku – vidíme to aj na Ukrajine,“ povedal generál s odkazom na vojnu, ktorú vedie Rusko proti Ukrajina.
Civilisti majú zostať doma
Aliancia zároveň odmieta predstavu masového vysídľovania obyvateľov v pohraničných oblastiach. Podľa Lowina sa s evakuáciami civilistov nepočíta.
Súčasťou obrany však môžu byť aj prirodzené terénne prvky – lesy, močiare či umelo vytvorené prekážky, ako bunkre alebo protitankové priekopy. Technické systémy by sa aktivovali až v prípade bezprostredného ohrozenia, aby čo najmenej zasahovali do každodenného života.
Členské štáty rozhodnú o tempe
Realizácia digitálneho štítu je momentálne v rukách jednotlivých členských krajín. Každá z nich sa musí rozhodnúť, ako a v akom rozsahu sa do projektu zapojí.
Niektoré prvky systému už však aliancia v praxi testuje a postupne nasadzuje v konkrétnych úsekoch východného krídla.
