DAUHA - Palestínske militantné hnutie Hamas by si podľa dvoch zdrojov agentúry Reuters malo čoskoro zvoliť nového lídra. Volebný proces sa už začal a hnutie bude prvýkrát hlasovať o novom vodcovi od smrti Jahjá Sinwára, ktorého v Pásme Gazy zabili izraelské jednotky.
Za favoritov sa považujú členovia politbyra Hamasu Chalíl Hajja a Chálid Mišál. Obaja sa zdržiavajú v Katare a spoločne s tromi ďalšími členmi politbyra kolektívne vedú Hamas z exilu. Mišál je podľa Reuters súčasťou pragmatického krídla s dobrými väzbami na sunnitské moslimské krajiny. Narodil sa v Jordánsku a Pásmo Gazy prvýkrát navštívil až v decembri 2012. Hnutie viedol viac ako dve dekády medzi rokmi 1996 až 2017. Jeho vzťahy so šiitským Iránom boli napäté, pretože v roku 2012 sa na začiatku občianskej vojny v Sýrii dištancoval od dnes zvrhnutého prezidenta Bašára Asada.
Hlavný vyjednávač Hajja je zase presadzuje prehlbovanie vzťahov s Iránom. Narodil sa v Gaze a v septembri minulého roka bol jedným z cieľov izraelského leteckého útoku na Katar. Hnutie nemá lídra od Sinwárovej smrti v októbri 2024 pri izraelskej vojenskej akcii v Pásme Gazy. Vo funkcii pôsobil iba štyri mesiace, aby nahradil Ismaíla Haníju, na ktorého Izrael spáchal atentát počas návštevy Iránu.
Pozícia lídra je neobsadená
Nového vodcu Hamasu volí tajným hlasovaním 50-členná rada šúra. Jej súčasťou sú členovia hnutia z Pásma Gazy, okupovaného Západného brehu Jordánu aj exulanti. Podľa zdrojov rada zvolí aj zástupcu nového lídra. Pozícia je neobsadená od smrti Sáliha Arúrího pri izraelskom nálete v Libanone v januári 2024. Zdroje blízke Hamasu uviedli, že hnutie je odhodlané zvoliť nového lídra, hoci niektorí členovia uprednostňovali pokračovanie doterajšieho kolektívneho vedenia.
Reuters konštatuje, že po dvojročnej vojne s Izraelom v Pásme Gazy je Hamas v najhoršej pozícii od svojho vzniku v roku 1987. Napriek prímeriu Izrael stále okupuje približne polovicu Gazy a miestni obyvatelia naďalej žijú v zlých podmienkach. Hamas je navyše terčom ich kritiky, keďže vojna, ktorú hnutie vyvolalo útokom na Izrael 7. októbra 2023, si podľa oficiálnych údajov vyžiadala 71-tisíc obetí a izraelská paľba poškodila alebo úplne zničila väčšinu budov a infraštruktúry.
