MOSKVA - Kremeľ opäť zmietol zo stola mierové návrhy Európy a Spojených štátov. Podľa Moskvy nejde o snahu ukončiť boje, ale o pokračovanie konfliktu inými prostriedkami. Vyhlásenia zazneli v čase, keď Rusko zosilnilo útoky na Ukrajinu a po prvý raz použilo novú hypersonickú strelu Orešnik.
Mier podľa Západu? Moskva hovorí o podvode
Ruský prezident Vladimir Putin znovu odmietol iniciatívy, ktoré majú viesť k ukončeniu vojny na Ukrajine. Kremeľ ich prezentuje ako falošné mierové plány a tvrdí, že Európa spolu so Spojenými štátmi vytvárajú takzvanú „skutočnú os vojny“.
Podľa ruského ministerstva zahraničných vecí návrh dohody, ktorý Ukrajine sľubuje bezpečnostné záruky, nemá s mierom nič spoločné. Moskva tvrdí, že dokument je podľa nej vzdialený akémukoľvek reálnemu urovnaniu konfliktu a namiesto stabilizácie regiónu má viesť k ďalšej militarizácii. Uviedol to spravodajský web britskej stanice GB News.
Multinárodné jednotky ako červená čiara
Najväčšiu kritiku Kremľa vyvoláva plán na vytvorenie mnohonárodnej vojenskej prítomnosti na ukrajinskom území. Ruská strana tvrdí, že jadrom návrhu je rozmiestnenie zahraničných síl, ktoré by mali pomáhať s obnovou ukrajinskej armády a posilniť odstrašenie po prípadnom ukončení bojov.
Práve tento bod Moskva používa ako argument, že Západ podľa nej nemá záujem o skutočný mier, ale o dlhodobé udržiavanie napätia.
Útoky pokračujú, Rusko nasadilo novú zbraň
Ako upozornil britský denník The Independent, odmietnutie mierových iniciatív prišlo v čase, keď Rusko výrazne zintenzívnilo vojenské operácie. V noci na piatok odpálilo hypersonickú balistickú strelu stredného doletu Orešnik, ktorá zasiahla cieľ na západe Ukrajiny, len niekoľko desiatok kilometrov od poľských hraníc.
Ukrajinské úrady informovali, že pri kombinovaných útokoch dronov a rakiet zahynuli v Kyjeve najmenej štyria ľudia, desiatky ďalších utrpeli zranenia a tisíce domácností zostali bez elektriny a vykurovania.
Varovanie pred hrozbou pre Európu
Ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha označil úder tak blízko hraníc Európskej únie a NATO za vážnu bezpečnostnú hrozbu. Ostro odmietol ruské tvrdenia, že útok bol reakciou na údajný pokus o zásah Putinovej rezidencie.
„Je absurdné, že sa Rusko snaží ospravedlniť tento úder vymysleným ‚útokom‘, ku ktorému nikdy nedošlo,“ vyhlásil Sybiha.
Podľa neho použitie balistickej strely stredného doletu v blízkosti hraníc EÚ a NATO predstavuje globálne riziko. „Takéto konanie si vyžaduje globálnu odpoveď,“ dodal.
Zelenskyj: Ohrozené sú viaceré metropoly
Na riziká upozornil aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Pripomenul, že v prípade nasadenia takýchto zbraní nejde len o Ukrajinu.
„Z pohľadu balistických striel stredného doletu ide o rovnakú výzvu pre Varšavu, Bukurešť, Budapešť aj ďalšie európske metropoly,“ uviedol. Podľa Zelenského by mali všetky susedné krajiny brať ruské kroky s maximálnou vážnosťou.
Diplomacia pokračuje, OSN sa bude témou zaoberať
Zatiaľ čo Moskva hovorí o „osi vojny“, Kyjev pokračuje v diplomatických rokovaniach. Ukrajinský vyjednávač Rustem Umerov potvrdil, že s americkou stranou je v každodennom kontakte a diskutuje o rámci možného ukončenia konfliktu.
Európske štáty zároveň zvyšujú prípravy na prípadné nasadenie jednotiek po prímerí. Použitie novej ruskej hypersonickej zbrane by sa malo v pondelok stať aj témou rokovania Bezpečnostnej rady OSN v New Yorku.
