WASHINGTON - Zásah amerických síl vo Venezuele nebol podľa Donalda Trumpa izolovanou operáciou. Prezident USA ho predstavil ako súčasť novej „Donroeovej doktríny“, ktorou chce Spojené štáty presadiť neochvejnú dominanciu na západnej pologuli. Zahraničné médiá upozorňujú, že týmto krokom sa môže začať nová kapitola americkej zahraničnej politiky.
„Americká dominancia už nebude spochybňovaná“
Americký prezident Donald Trump v sobotu oznámil, že vojenská operácia vo Venezuele – vrátane útoku na hlavné mesto a zajatia prezidenta Nicolása Madura spolu s jeho manželkou Ciliou Floresovou – bola vykonaná v rámci toho, čo nazval „Donroeovou doktrínou“, informuje portál The Hill.
Trump týmto názvom vedome odkazoval na historickú Monroeovu doktrínu z roku 1823, ktorú však podľa vlastných slov nahradil novým, oveľa tvrdším konceptom. Podľa prezidenta Spojených štátov sa Venezuela pod vedením Madura stala útočiskom pre nepriateľské zahraničné sily a zhromažďovala útočné zbrane schopné ohroziť bezpečnosť USA.
„Pod Madurovým vedením Venezuela hostila zahraničných protivníkov a získavala nebezpečné útočné zbrane, ktoré mohli ohroziť záujmy a životy Spojených štátov, a tieto zbrane aj použila,“ vyhlásil Trump.
Zároveň zdôraznil, že takéto konanie je podľa neho hrubým porušením dlhodobých princípov americkej zahraničnej politiky. „Monroeova doktrína je veľká vec, ale my sme ju nahradili niečím omnoho väčším. Teraz to nazývajú Donroeova doktrína,“ povedal prezident. „Americká dominancia na západnej pologuli už nikdy nebude spochybňovaná.“
Doktrína zapísaná priamo v bezpečnostnej stratégii
Na tzv. Trumpov dodatok k Monroeovej doktríne upozorňuje aj nová Stratégia národnej bezpečnosti USA, ktorú administratíva zverejnila začiatkom decembra. Dokument okrem iného pripisuje migrácii významnú časť globálnych problémov, kritizuje Európu za narúšanie mieru na Ukrajine a obviňuje Čínu z ekonomického poškodzovania Spojených štátov.
Základným posolstvom dodatku je, že USA sú pripravené presadzovať politickú, ekonomickú aj vojenskú vôľu na celej západnej pologuli. Ako uvádza portál Axios, stratégia vykresľuje svetový poriadok, v ktorom Amerika prestáva niesť zodpovednosť za celý globálny systém.
„Dokument predstavuje víziu prezidenta Trumpa pre globálny poriadok, v ktorom Amerika presadzuje dominanciu nad svojou pologuľou, znovu sa sústreďuje na súperenie s Čínou, vyhýba sa vojne a obmedzuje spoluprácu s veľkou časťou sveta vrátane Afriky,“ píše Axios. „Éra, keď Spojené štáty držali celý svetový poriadok na pleciach ako Atlas, sa skončila.“
Čo bola pôvodná Monroeova doktrína
Ako pripomína Národný archív USA, prezident James Monroe predstavil Monroeovu doktrínu 2. decembra 1823 v prejave pred Kongresom. Jej cieľom bolo varovať európske veľmoci pred zasahovaním do záležitostí krajín západnej pologule.
Doktrínu vypracoval vtedajší minister zahraničných vecí John Quincy Adams, ktorý sa neskôr stal prezidentom. Mala odradiť najmä Španielsko a Francúzsko od návratu do Latinskej Ameriky a zároveň obmedziť ruské ambície smerom k Aljaške. Postupne sa z nej stal základný pilier americkej politiky v regióne.
V roku 1865 sa na ňu americkí diplomati odvolali pri podpore mexického prezidenta Benita Juáreza proti francúzskemu cisárovi Maximiliánovi.
Rooseveltov dodatok a vojenské zásahy
Na začiatku 20. storočia doktrínu výrazne rozšíril prezident Theodore Roosevelt. V roku 1904 vyhlásil, že Spojené štáty majú právo uplatniť „medzinárodnú policajnú moc“ proti chronickému porušovaniu práva v Latinskej Amerike.
Washington tieto zásahy vysvetľoval snahou zabrániť návratu európskych mocností do regiónu, ktoré si chceli vymáhať dlhy ozbrojenou cestou. Mnohé latinskoamerické krajiny však americkú prítomnosť nevnímali ako ochranu, ale ako novú podobu imperializmu.
Kuba, studená vojna a jadrová kríza
Symbolické uplatnenie Monroeovej doktríny nastalo aj v roku 1962 počas kubánskej raketovej krízy. Po tom, čo Sovietsky zväz začal na Kube budovať odpaľovacie rampy, prezident John F. Kennedy s podporou Organizácie amerických štátov vyhlásil námornú a leteckú karanténu ostrova.
Po niekoľkých dňoch napätia Moskva súhlasila so stiahnutím rakiet, zatiaľ čo USA následne demontovali niektoré svoje zastarané základne v Turecku.
Nová éra alebo návrat k imperializmu?
Podľa časti politológov sa Monroeova doktrína v minulosti často využívala na destabilizáciu ľavicových vlád, najmä počas studenej vojny. Historik Alan McPherson z Temple University v rozhovore pre The Guardian upozornil, že sobotný zásah je výnimočný práve svojou otvorenosťou.
„Je to v súlade s mnohými predchádzajúcimi operáciami, ale zároveň je to šokujúce, pretože nič podobné sa neudialo od roku 1989,“ uviedol McPherson. „Mnohí si mysleli, že éra nahého imperializmu, v ktorej USA dosahujú politické ciele čisto vojenskou silou, sa v 21. storočí skončila. Zjavne nie.“
Venezuela ako začiatok, nie koniec
Analýza stanice Sky News varuje, že Donroeova doktrína sa nemusí zastaviť pri Venezuele. Podľa nej má Washington v regióne viacero potenciálnych cieľov – od drogových kartelov v Mexiku, cez Kubu až po Kolumbiu. Rovnaký pohľad ponúka aj Politico a upozorňuje, že nový kurz môže destabilizovať celý región. O rizikách eskalácie informuje aj CNN Prima News.
Sám Trump navyše naznačil, že Kolumbia by mohla byť ďalšia na rade. Prezidentovi Gustavovi Petrovi odkázal, aby si „dával pozor na svoj zadok“. „Vyrába kokaín a posiela ho do Spojených štátov, takže si musí dávať pozor na zadok,“ povedal Trump novinárom.
Napätie cíti aj Havana. Kubánska vláda vo vyhlásení uviedla: „Všetky krajiny v regióne musia zostať v pohotovosti, pretože hrozba sa týka všetkých.“
