LONDÝN - Ryby patria k symbolom zdravého stravovania aj sviatočných stolov. Vedci však upozorňujú, že niektoré druhy z dovozu môžu spolu s bielkovinami a omega-3 mastnými kyselinami prinášať aj neviditeľnú záťaž pre ľudské telo.
Neviditeľné riziko v zdravom jedle
Ryby a morské plody majú povesť potravín, ktoré prospievajú srdcu aj mozgu. Najnovšie vedecké výskumy však upozorňujú, že v prípade rýb z globálneho obchodu nejde len o výživové hodnoty. Do hry vstupujú látky, ktoré sa v prírode správajú úplne inak než bežné znečistenie.
Ide o takzvané „večné chemikálie“, ktoré sa do rýb dostávajú postupne cez potravový reťazec a v ľudskom tele sa takmer nerozkladajú.
Čo sú PFAS a prečo znepokojujú vedcov
Pod označením PFAS sa skrýva skupina per- a polyfluóroalkylových zlúčenín. Používajú sa desaťročia – pri výrobe nepriľnavého riadu, potravinových obalov, textílií či hasiacich pien. Ich hlavná výhoda je zároveň ich najväčší problém: mimoriadna chemická stabilita.
Práve tá spôsobuje, že v životnom prostredí pretrvávajú celé roky. Odborníci ich spájajú so zvýšeným rizikom niektorých druhov rakoviny, poškodením pečene aj narušením hormonálnej rovnováhy.
Od priemyslu až na tanier
Výskum zverejnený v časopise Science ukázal, že medzinárodný obchod s rybami funguje ako globálny prenášač PFAS. Chemikálie sa do morí dostávajú z priemyselných zdrojov, následne ich absorbujú riasy a planktón. Tie sú potravou pre menšie ryby – a proces sa opakuje.
Čím vyššie v potravovom reťazci ryba stojí, tým viac chemikálií v sebe môže niesť. A práve veľké druhy patria medzi tie najčastejšie lovené a vyvážané do zahraničia, upozorňuje portál iMeteo.sk.
Ryby ako dopravný pás chemikálií
Medzinárodný tím vedcov z Juhočínskej univerzity vedy a techniky vytvoril model zahŕňajúci 212 druhov rýb, ktorý následne overoval laboratórnymi testami zo vzoriek z viacerých krajín. Výsledky porovnali s údajmi o globálnom obchode s morskými plodmi.
Záver bol jasný: ryby prenášajú PFAS zo silne znečistených oblastí do regiónov vzdialených tisíce kilometrov. To znamená, že aj štáty s relatívne čistými vodami môžu byť vystavené vyšším dávkam týchto látok – nie z vlastných morí, ale cez dovoz.
Ako ilustráciu vedci uvádzajú Taliansko. Hoci ryby zo Švédska tvoria len malú časť spotreby, práve ony sa podieľajú na viac než tretine celkovej expozície PFAS u talianskej populácie.
Prečo lokálne riešenia nestačia
Autori štúdie upozorňujú, že problém má globálny rozmer. Izolované opatrenia jednotlivých krajín nedokážu zabrániť šíreniu chemikálií, ak sa obchod s rybami riadi rozdielnymi pravidlami.
Pozitívnym signálom je postupné vyradenie niektorých najrizikovejších látok. Napríklad obmedzenie kyseliny perfluórooktánsulfónovej po roku 2009 viedlo k výraznému poklesu zdravotných rizík v morských rybách – až o desiatky percent.
Čo si z toho má odniesť spotrebiteľ
Odborníci nevyzývajú na úplné vyradenie rýb z jedálnička. Skôr apelujú na informovanosť: sledovanie pôvodu rýb, striedanie druhov a tlak na prísnejšie pravidlá v medzinárodnom obchode.
Len kombinácia zodpovedných rozhodnutí štátov aj jednotlivcov môže zabrániť tomu, aby sa „večné chemikálie“ natrvalo usadili na našich tanieroch.
