MOSKVA - Výbušniny v zásielkach, podpaľačské útoky, hackerské operácie a drony mapujúce obranu štátov. Európa dnes čelí tichej, no mimoriadne nebezpečnej vojne, ktorú vedie Rusko bez jediného výstrelu. Kým verejnosť vidí len zlomok incidentov, viaceré krajiny už potichu budujú digitálne zbrane a prechádzajú do protiútoku.
Sabotážne akcie, podpaľačstvo, výbušniny ukryté v balíkoch, drony mapujúce protivzdušnú obranu či prípravy atentátov. Ide o metódy, ktoré sa čoraz častejšie spájajú s ruskými aktivitami na území Európy. Odborníci upozorňujú, že nejde o ojedinelé incidenty, ale o súčasť systematickej hybridnej vojny, ktorú Moskva vedie proti západným krajinám.
Verejnosť si uvedomuje len zlomok
Podľa britského denníka Financial Times si verejnosť uvedomuje len zlomok toho, čo sa v skutočnosti deje. Expert na Rusko Keir Giles z organizácie Chatham House pre denník uviedol, že značná časť incidentov zostáva pred verejnosťou utajená. „To, čo sa dostane na verejnosť, je len špička ľadovca,“ upozornil.
Zatiaľ čo fyzické útoky vzbudzujú pozornosť médií, ešte intenzívnejší boj prebieha v kyberpriestore. Európske štáty čelia už roky hackerským útokom, no po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu sa ich intenzita citeľne zvýšila. Ako informuje nemecký denník Die Welt, Európa sa už neobmedzuje len na pasívnu obranu. Viaceré krajiny postupne budujú kapacity, ktoré umožňujú aj aktívne kybernetické operácie.
Estónsko v centre diania
Jedným z hlavných centier tohto úsilia je Estónsko, krajina, ktorá sa označuje za „najdigitálnejšiu spoločnosť sveta“. Práve jej blízkosť k Rusku a vysoká technologická úroveň z nej robia jeden z najčastejších terčov hackerských kampaní. Estónci majú s kyberútokmi bolestivú skúsenosť. Už v roku 2007 čelila krajina masívnemu hackerskému útoku, ktorý vyradil z prevádzky štátne weby, banky aj bankomaty. Tento incident sa dnes považuje za jeden z prvých príkladov kybernetickej vojny v moderných dejinách.
„Mysleli by ste si, že Kremeľ má dosť práce s Ukrajinou. Napriek tomu si vždy nájdu čas aj na hackerské útoky,“ uviedol pre médiá estónsky premiér Kristen Michal. Do kybernetického zápasu sa nezapájajú len štátne inštitúcie, ale aj súkromné firmy. Medzi ne patrí estónska spoločnosť CybExer, ktorá sa venuje nielen obrane proti hackerským útokom, ale aj vývoju útočných digitálnych kapacít.
Ruské kybernetické útoky
Analytik Aare Reintam pre médiá priznal, že firma spolupracuje s viacerými krajinami Európskej únie. „Poskytujeme útočné schopnosti niekoľkým štátom EÚ. Toto je realita modernej vojny,“ uviedol. Podľa neho západné krajiny čoraz častejšie reagujú na ruské aktivity rovnakými metódami – vrátane kybernetických operácií zameraných na infraštruktúru protivníka.
Ruské kybernetické jednotky majú za sebou aj operácie, ktoré ovplyvnili politické dianie. Medzi najznámejšie patrí zásah do amerických prezidentských volieb v roku 2016. Hackeri napojení na jednotku 26165 ruskej vojenskej rozviedky GRU sa vtedy dostali k e-mailovej komunikácii Demokratického národného výboru a kampane Hillary Clintonovej. Zverejnenie dokumentov prostredníctvom portálu WikiLeaks výrazne poškodilo jej kandidatúru.
Nebezpečnejšie než sa zdá
Podľa Reintama sú možnosti kybernetických útokov ešte nebezpečnejšie než sa zdá. Ruskej strane sa napríklad v Nórsku podarilo dočasne získať kontrolu nad vodnou priehradou a manipulovať so stavidlami. Aj keď sa incident skončil bez obetí, ukázal, ako ľahko môže digitálny útok ohroziť ľudské životy.
Za mimoriadne zraniteľné považuje odborník aj kanalizačné systémy, ktoré sú často slabo chránené. Ich napadnutie by mohlo spustiť dominový efekt – hygienické problémy, šírenie chorôb a preťaženie zdravotníctva. V Estónsku sídli aj Centrum excelentnosti NATO pre kybernetickú obranu (CCDCOE), kde Aliancia analyzuje hackerské incidenty a vyvíja nové obranné aj útočné stratégie. Centrum organizuje pravidelné cvičenia, ktoré simulujú reálne kybernetické konflikty a pripravujú členské štáty na digitálne hrozby budúcnosti.
