TOKIO - Nenápadný ostrovček na západnom okraji Japonska sa mení na kľúčový vojenský bod. Tokio pri Taiwane posilňuje protivzdušnú obranu a buduje nové raketové kapacity.
Z potápačského raja vojenská základňa
Jonaguni, drobný ostrov s rozlohou približne 26 štvorcových kilometrov, je posledným článkom reťazca viac než 160 ostrovov tiahnucej sa od Rjúkjú smerom k juhozápadu od Okinawy. Dlhé roky ho poznali najmä potápači – lákali ich skalné terasy pod hladinou a húfy kladivohlavých žralokov. Jeho poloha však z neho robí strategický bod: od Taiwanu ho delí len asi 110 kilometrov.
Práve táto blízkosť dnes určuje jeho osud. Ostrov sa stáva jednou z najvysunutejších obranných línií Japonska.
Rastúce napätie s Čínou
Tokio tu prvýkrát vybudovalo vojenskú základňu v roku 2016, keď sa vzťahy s Pekingom výrazne zhoršili. Kľúčovým momentom bol rok 2012, keď Japonsko odkúpilo ostrovy Senkaku – územie, na ktoré si nárokuje aj Čína. Odvtedy sa rivalita v regióne neustále stupňuje.
O štyri roky neskôr pribudla na Jonaguni základňa zameraná na rádioelektronický boj. Postupne sa rozširovala a dnes na nej slúži približne 230 vojakov, pričom v nasledujúcom roku má ich počet vzrásť o ďalšie tri desiatky.
Rušenie signálov aj obrana proti dronom
Zariadenia rozmiestnené na ostrove neslúžia len na sledovanie. Okrem radarov sú tu aj systémy na rušenie elektromagnetických vĺn, ktoré majú obmedziť schopnosť čínskych jednotiek komunikovať, navádzať zbrane či používať drony. Najnovším krokom je budovanie raketovej základne protivzdušnej obrany, na ktorej budú rozmiestnené strely zem–vzduch, uviedla agentúra Bloomberg.
Obrana Jonaguni pritom nie je izolovaným projektom. Na neďalekom ostrove Išigaki sú už od roku 2023 dislokované protilodné rakety. Impulzom boli čoraz častejšie manévre čínskych lodí v okolí Taiwanu a aj fakt, že v roku 2022 dopadli čínske rakety severozápadne a južne od Jonaguni.
„Raketové súostrovie“
Súbor nových základní predstavuje najväčší obranný program Japonska za posledné štyri desaťročia. Kritici hovoria o militarizácii regiónu. Predseda opozičnej Japonskej komunistickej strany v novembri v parlamente varoval, že vláda buduje v oblasti „raketové súostrovie“.
Zástancovia projektu však argumentujú nevyhnutnosťou odstrašenia. Generálporučík japonských pozemných sebaobranných síl vo výslužbe Kóiči Isobe tvrdí, že Čínska ľudová oslobodzovacia armáda systematicky zvyšuje schopnosť prinútiť Taiwan k podriadeniu. „Japonsko, Spojené štáty a ďalšie západné krajiny musia Pekingu jasne ukázať, že sú pripravené brániť existujúci status quo,“ povedal.
Prípad Taiwanu: pozorovanie by nestačilo
V scenári čínskeho útoku by Jonaguni neplnil len monitorovaciu úlohu. Ostrov by sa stal aktívnou súčasťou obranného reťazca, ktorý má za cieľ zastaviť invázne sily. Zabezpečoval by prenos dát pre japonské a americké raketové batérie a chránil by vzdušný priestor pred lietadlami či strelami s plochou dráhou letu.
Japonsko síce počíta s tým, že v prípade konfliktu pri Taiwane zasiahnu Spojené štáty, no zároveň sa pripravuje na výraznejšiu vlastnú účasť. Administratíva prezidenta USA Donalda Trumpa totiž dlhodobo tlačí na spojencov, aby prevzali väčší diel zodpovednosti za vlastnú obranu. Tokio preto zvažuje aj menej priaznivý scenár, v ktorom by sa čínsky postup nepodarilo zastaviť – a Jonaguni by sa stal predsunutej líniou japonskej obrany.
Sporné nároky a miestny odpor
Peking spochybňuje japonskú suverenitu nad viacerými ostrovmi s odvolaním sa na Postupimskú dohodu, podľa ktorej by Japonsku mali patriť len štyri hlavné ostrovy. Nárok si tak kladie aj na Jonaguni. Tokio spolu s Washingtonom tieto tvrdenia odmieta a opiera sa o mierovú zmluvu zo San Franciska z roku 1951, podpísanú viac než päťdesiatimi štátmi.
Zmluva síce zbavila Japonsko nárokov na Taiwan a ostrovy južne od Rjúkjú, neuvádzala však, komu majú pripadnúť. Územia sa dostali pod americkú správu a až v roku 1972 boli vrátené Japonsku. Čína dokument považuje za neplatný a naďalej si nárokuje aj ostrovy Senkaku.
Napätie živí aj situácia medzi miestnymi obyvateľmi. Časť z nich je proti vojenským základniam a Peking tieto protesty otvorene podporuje. Najviditeľnejšie sú na Okinave, kde sa odpor voči prítomnosti japonských a amerických síl prejavuje už roky.
