PARÍŽ - Francúzsko šokoval prípad brutálnej vraždy 12-ročnej Loly z roku 2022. Kým vrahyňa dostala doživotie bez možnosti prepustenia, otec Loly zomrel od žiaľu ešte pred vynesením rozsudku.
Prípad malej Loly Daviet otriasol Francúzskom. Dvanásťročné dievča bolo v októbri 2022 nájdené mŕtve v kufri na dvore parížskeho činžiaka. Polícia neskôr zadržala 27-ročnú Dhabiou Benkired, pôvodom z Alžírska, ktorá sa vo Francúzsku zdržiavala nelegálne. Podľa vyšetrovania dievča nalákala do bytu svojej sestry, kde ju znásilnila, mučila a pripravila o život.
Po troch rokoch vyšetrovania padol rozsudok. Parížsky súd poslal páchateľku na doživotie bez možnosti podmienečného prepustenia – vôbec po prvýkrát v histórii Francúzska v prípade ženy. „Prosím celú rodinu o odpustenie. To, čo som urobila, bolo strašné, a ľutujem to,“ citoval ju denník Le Parisien.
Tragédia, ktorá zlomila otca
Počas súdneho pojednávania vystúpila aj Lolina matka Delphine Daviet. S plačom opísala, ako jej manžel Johan nezvládol žiaľ po vražde dcéry. „Pil od rána do noci. Zomrel od zúfalstva,“ povedala.
Otec dievčaťa zomrel vo februári 2024 vo veku 49 rokov. Zanechal po sebe list, adresovaný Lole: „Moja drahá, stále nechápem, ako mohli byť voči tebe, takej dobrej duši, schopní takej krutosti.“
Jeho smrť prišla len niekoľko mesiacov pred tým, ako padol rozsudok nad ženou, ktorá ich rodinu pripravila o dieťa.
Politický otras a otázky o migrácii
Prípad Loly vyvolal vo Francúzsku búrlivú verejnú diskusiu. Dva mesiace pred vraždou mala Benkiredová nariadené opustiť krajinu, no úrady jej deportáciu nezrealizovali. Kritici to označili za zlyhanie systému.
„Lola prišla o život, pretože ste túto osobu nevyhostili z Francúzska,“ povedal v Národnom zhromaždení poslanec Éric Pauget. Téma sa stala politickou búrkou, ktorá znovu otvorila debatu o kontrole nelegálnej migrácie a o tom, ako systém reaguje na varovné signály.
Spravodlivosť bez úľavy
Rodina Loly prijala rozsudok ako spravodlivý, hoci v ich životoch nezacelí rany. „Žiadny trest nedokáže zmierniť bolesť, s ktorou sa musíme naučiť žiť,“ uviedol právny zástupca rodiny.
Prípad dvanásťročného dievčaťa tak zostáva symbolom nielen nevýslovného utrpenia, ale aj zlyhaní, ktoré mu predchádzali – od nedostatočnej deportačnej kontroly až po neschopnosť systému ochrániť bezbranné dieťa.
