BERLÍN - Výskum z prestížneho amerického onkologického centra priniesol nečakaný objav – pacienti s rakovinou, ktorí sa dali zaočkovať mRNA vakcínou proti covidu v období okolo imunoterapie, prežívali citeľne dlhšie. Vakcína sa ukázala ako nečakaný posilňovač imunitného systému.
mRNA vakcína ako „štartér“ imunity
Očkovanie proti covidu malo pôvodne chrániť pred vírusom, nie pred rakovinou. No podľa novej štúdie MD Anderson Cancer Center sa u ľudí s rakovinou pľúc a kože prejavil pozoruhodný vedľajší efekt – pacienti žili dlhšie, ak dostali mRNA vakcínu v období okolo začiatku imunoterapie.
U pacientov s ne-malobunkovým karcinómom pľúc sa priemerné prežitie predĺžilo takmer na 37 mesiacov oproti 21 mesiacom u neočkovaných. V prípade metastatického melanómu prežívalo po troch rokoch 67 percent zaočkovaných pacientov, zatiaľ čo medzi neočkovanými to bolo len 44 percent.
Zistenia sa týkajú výhradne mRNA vakcín – teda prípravkov od Pfizer/BioNTech a Moderna. Klasické vakcíny, ako napríklad proti chrípke či pneumokokom, nemali na priebeh ochorenia žiadny vplyv, píše Focus Online.
Ako vakcína „prebudí“ imunitu proti nádoru
Vedci vedení onkológom Adamom Grippinom zistili, že mRNA vakcína spustí v tele prudkú, ale krátkodobú imunitnú reakciu. Po očkovaní dochádza v priebehu 24 hodín k masívnej tvorbe interferónu typu I, ktorý funguje ako poplašný signál pre obranné bunky.
„Covidová mRNA vakcína pôsobí ako siréna, ktorá spustí imunitnú reakciu v celom tele,“ vysvetlil Grippin. „Dokonca aj v samotnom nádore dochádza k zmene, ktorá imunitným bunkám umožní lepšie ho rozpoznať a napadnúť.“
Tento efekt pomáha najmä pacientom, ktorých nádory sú tzv. „imunologicky chladné“ – teda pre imunitný systém takmer neviditeľné. Vakcína mení prostredie nádoru, láka obranné bunky a otvára nové cieľové body, čím zvyšuje účinnosť imunoterapie.
Na načasovaní záleží
Účinok sa prejavil len vtedy, ak pacient dostal vakcínu do 100 dní pred alebo po začiatku imunoterapie.
Pri rakovine pľúc sa medián prežitia predĺžil z 20,6 na 37,3 mesiacov.
Pri melanóme stúplo trojročné prežitie z 44 na 67 percent.
Vedci pritom zohľadnili aj vek, pridružené ochorenia a štádium rakoviny – výsledok zostal rovnaký. Ani ďalšie očkovania (napr. proti chrípke) nemali žiadny efekt, čo podľa vedcov potvrdzuje, že ide o špecifický mechanizmus mRNA vakcín v kombinácii s imunoterapiou.
„Imunitný booster“ aj v laboratóriu
Rovnaký mechanizmus potvrdili výskumníci aj v pokusoch na zvieratách a dobrovoľníkoch. Po mRNA očkovaní stúpla hladina interferónu až 280-násobne a aktivovali sa kľúčové imunitné bunky – dendritické bunky, T-lymfocyty a NK bunky, ktoré rozpoznávajú a ničia rakovinové tkanivá.
V experimentoch na myšiach kombinácia mRNA vakcíny a checkpoint terapie viedla k zmenšeniu alebo úplnému vymiznutiu nádorov. Ak vedci blokovali interferónový signál, účinok sa vytratil.
Zaujímavé je, že typ vakcíny nezohrával zásadnú úlohu, no dávka áno – po očkovaní Modernou (50 μg mRNA) bola imunitná odpoveď o niečo silnejšia než po vakcíne od Pfizeru (30 μg mRNA).
Viac pacientov reaguje na liečbu
Najväčší prelom prinieslo zistenie, že aj nádory s nízkymi hodnotami PD-L1, ktoré bežne nereagujú na imunoterapiu, po mRNA očkovaní reagovali lepšie. „Boli sme prekvapení, ako výrazne sa zvýšil počet pacientov, ktorých nádory odpovedali na liečbu,“ priznal Grippin.
V tkanivových vzorkách pacientov s rakovinou pľúc bol podiel nádorov s vysokou expresiou PD-L1 výrazne vyšší u tých, ktorí vakcínu dostali. To znamená, že mRNA očkovanie môže rozšíriť počet pacientov, ktorí môžu z imunoterapie profitovať.
Zatiaľ nie dôkaz, ale silný signál
Autori upozorňujú, že ide o retrospektívnu analýzu založenú na dátach viac než 1 200 pacientov s pľúcnym karcinómom a melanómom. Napriek tomu vylúčili hlavné skresľujúce faktory, ako sú rozdiely v zdravotnom stave či čase liečby.
Podľa vedcov ide o prekvapivý, ale sľubný poznatok: mRNA vakcína síce nevznikla ako protinádorová terapia, no môže krátkodobo „nakopnúť“ imunitu, vďaka čomu imunoterapia funguje účinnejšie.
