NEIPYIJTO - Mjanmarská armáda bombardovala dav ľudí, ktorý sa zišiel pri oslave budhistického sviatku svetiel spojenej v noci na utorok s protivládnou demonštráciou. Podľa informácií agentúry AFP prišlo o život najmenej 40 ľudí vrátane detí a ďalších osem desiatok osôb utrpelo zranenia. Spravodajský server BBC News dnes informoval o najmenej 24 mŕtvych.
Organizácia na ochranu ľudských práv Amnesty International s odvolaním sa na svedkov uviedla, že pri útoku bolo zabitých až dvadsať osôb. Správy nemožno nezávisle overiť. V meste Chaung-U v centrálnej časti krajiny sa zišli tisícky ľudí, aby oslávili koniec budhistického pôstu, napísala AFP. Armáda začala zhromaždených bombardovať a využila na to aj motorový padákový klzák, uviedla jedna z organizátoriek akcie, ktorá si neželala byť menovaná.
"Organizačný výbor sa snažil ľudí varovať a tretine davu sa podarilo utiecť," dodala organizátorka citovaná AFP. "Ale potom nad ľudí preletel motorový klzák a zvrhol dve bomby dostredu zhromaždenia. Ľudia v jednej chvíli držali sviečky a o minútu neskôr ležali na zemi roztrhaní na kusy," povedala.
Ľudia sa pokúsili utiecť
Jej svedectvo potvrdil jeden z obyvateľov Chaung-U. Podľa neho sa ľudia pokúsili utiecť, keď si uvedomili, že nad ich hlavami letí klzák. "Zhodil dve bomby," povedal muž agentúre AFP, rovnako pod podmienkou anonymity. Dodal, že sa v utorok zúčastnil na pohrebe deviatich svojich priateľov. Miestne médiá tiež informovali o štyridsiatich mŕtvych. Hovorca junty zatiaľ nereagovali na žiadosť AFP, aby sa k týmto informáciám vyjadrili.
Amnesty International uviedla, že útok by mal slúžiť ako desivý varovný signál, ktorý ukazuje, že civilisti v Barme potrebujú urgentnú ochranu. "Medzinárodné spoločenstvo na konflikt v Mjanmarsku pozabudlo, ale mjanmarská armáda využíva túto zníženú pozornosť, aby beztrestne páchala vojnové zločiny," uviedol vo vyhlásení Joe Freeman, odborník Amnesty pre Mjanmarsko. Barma sa potýka s nestabilitou odvtedy, čo sa vrchný veliteľ barmskej armády Min Aun Hlain chopil moci vo februári 2021, keď armáda zvrhla demokraticky zvolenú vládu vedenú nositeľkou Nobelovej ceny za mier Do Aun Schan Su Ťij.
