MOSKVA - Severoatlantická aliancia (NATO) je vo vojne s Ruskom a fakticky sa na nej zúčastňuje tým, že poskytuje priamu a nepriamu podporu Ukrajine, vyhlásil v pondelok podľa agentúry TASS hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Bývalý ruský prezident Dmitrij Medvedev krátko predtým varoval, že Moskva by považovala ochranu ukrajinského vzdušného priestoru silami NATO za vyhlásenie vojny, informuje agentúra DPA a magazínu Newsweek.
20:12 Do operácie Eastern Sentry (Východná stráž), zameranej na ochranu východného krídla NATO po minulotýždňovom prieniku ruských dronov do vzdušného priestoru Poľska, sa v najbližších dňoch zapojí aj Veľká Británia. Urobí tak prostredníctvom stíhačiek Kráľovského letectva (RAF) zo základne Coningsby v grófstve Lincolnshire a tankovacieho lietadla Voyager. Oznámilo to v pondelok britské ministerstvo obrany, počet stíhačiek zatiaľ nešpecifikovalo, informuje televízia Sky News.
19:00 Rusko oslovilo Turecko s návrhom na spätné odkúpenie protivzdušných raketových systémov S-400, ktoré dodalo Ankare ešte v roku 2019. Má ísť clkovo o dva systémy za 2,5 miliardy dolárov, ktoré Turci kúpili ešte v roku 2017. Spravodajský portál Nefes, cituje Militarnyj, píše, že práve toto spôsobilo narušenie diplomatických stykov medzi Ankarou a Washingtonom.
Dôvodom je nedostatok systémov v ruských zásobách a rastúci dopyt tretích krajín po takýchto systémoch protivzdušnej obrany, kde patrí napríklad aj Qatar. Systémy S-400 sa nedajú integrovať do štruktúr NATO, pričom ich rakety dosiahli už polovicu svojej životnosti. Okrem toho si vyžadujú údržbu, čo pre Turecko vytvára dodatočné náklady.
Ankara, ktorá aktívne vyvíja vlastný systém protivzdušnej obrany "Çelik Kubbe" (Oceľová kupola), je čoraz menej závislá od ruských systémov. Turecko sa zároveň snaží o zrušenie sankcií zo strany USA cez zákon CAATSA (Zákon o sankciách proti americkým protivníkom), ktoré vyplynuli z nákupu systému S-400. V dôsledku toho bola krajina vylúčená z programu stíhačiek F-35.
18:30 Vrtuľníková jednotka českej armády zo základne v Náměšti nad Oslavou dorazila v pondelok na východ Poľska, kde posilní obranu východného krídla Severoatlantickej aliancie (NATO). Na sociálnej sieti X to oznámila Armáda ČR (AČR), informuje spravodajkyňa v Prahe.
„Sme v Poľsku na mieste určenia. Pripravení plniť úlohy bok po boku s našimi spojencami,“ píše sa v príspevku AČR. Príchod troch českých vrtuľníkov Mi-171Š následne potvrdilo aj české ministerstvo obrany, ktoré uviedlo, že jednotka posilní ochranu vzdušného priestoru nad východnou hranice Poľska, ktoré je blízkym spojencom ČR. „Našim aliančným partnerom sme vždy pripravení pomôcť!" dodal rezort.
NATO v reakcii na incident z 10. septembra, keď približne 20 ruských dronov narušilo poľský vzdušný priestor, spustilo operáciu Eastern Sentry s cieľom posilniť ochranu východného krídla Aliancie. Varšava takisto aktivovala článok 4 Severoatlantickej zmluvy, čo znamená konzultácie medzi členskými štátmi o bezpečnostnej hrozbe.
Hlasy aj z Rumunska
Prienik zrejme ruského dronu do svojho vzdušného priestoru hlásilo v sobotu aj Rumunsko. Preto si predvolalo ruského veľvyslanca Vladimira Lipajeva, ktorý tento incident označil za "ďalšiu provokáciu" zo strany Ukrajiny.
Najnovšie udalosti podľa DPA vyvolali v Európe diskusiu o rozšírení ochrany NATO aj na západnú časť Ukrajiny a o zostreľovaní prilietajúcich ruských dronov alebo rakiet v tejto oblasti. Medvedev, ktorý v súčasnosti pôsobí ako podpredseda Rady bezpečnosti Ruskej federácie, sa proti takýmto návrhom ostro ohradil.
Bezletová zóna ako provokácia
"Realizácia provokatívneho nápadu Kyjeva a ďalších idiotov vytvoriť bezletovú zónu nad 'Ukrajinou' a umožniť krajinám NATO zostreliť naše drony bude znamenať len jedno: vojnu NATO s Ruskom," napísal ruský politik na sieti Telegram.
Ukrajina od začiatku ruskej invázie vo februári 2022 vyzýva NATO, aby nad jej územím zaviedlo bezletovú zónu. Západní spojenci Kyjeva sa však zdráhajú takýto krok urobiť, a to pre obavy z priamej vojenskej konfrontácie s Ruskom.
Poľský minister zahraničných vecí Radoslaw Sikorski v pondelkovom rozhovore pre nemecký denník Frankfurter Allgemeine Zeitung povedal, že o bezletovej zóne nad Ukrajinou sa diskutovalo už pred rokom, keď bol americkým prezidentom Joe Biden.
NATO by takúto možnosť podľa Sikorského malo zvážiť, pretože zostreľovaním nepriateľských objektov mimo svojho územia by mohlo lepšie chrániť vlastné obyvateľstvo a zabrániť dopadaniu trosiek zničených dronov.
NATO je vo vojne s Ruskom
Peskov na pondelkovom tlačovom brífingu vyjadril presvedčenie, že NATO je vo vojne s Ruskom. "Je to evidentné a nepotrebuje to žiadne ďalšie potvrdenie. NATO je de facto zapojené do tejto vojny," reagoval hovorca ruského prezidenta na predchádzajúce vyjadrenie Sikorského, že napriek prieniku ruských dronov do vzdušného priestoru Poľska NATO nie je vo vojne s Ruskom.
Ako vysvetľuje magazín Newsweek, Ukrajina dostala na svoju obranu proti prebiehajúcej ruskej invázii značnú pomoc od spojencov z NATO vrátane USA a krajín EÚ. Aliancia sa však podľa neho priamo do vojny nezapája a ani tam nemá nasadené svoje sily. Ukrajina takisto nie je členom NATO.
Poľsko zavádza nový systém varovania obyvateľstva
Systém varovania obyvateľstva čaká v Poľsku v budúcom roku modernizácia. K existujúcim sirénam pribudne viac ako 4000 megafónov. Cieľom je zabezpečiť rýchlejšie a zrozumiteľnejšie šírenie informácií o hroziacich nebezpečenstvách. Oznámil to v pondelok na I. fóre bezpečnosti a ochrany obyvateľstva v Olsztyne poradca ministerstva vnútra Dariusz Marczyňski. Informuje o tom varšavský spravodajca s odvolaním sa na agentúru PAP.
Marczyňski uviedol, že prostredníctvom megafónov budú v prípade potreby vysielané konkrétne pokyny, napríklad o evakuácii alebo potrebe zostať doma. Financie na tento projekt sú podľa neho už zabezpečené. Zdôraznil, že systém nie je určený len pre prípad vojenských hrozieb, ale aj na zvládanie prírodných katastrof.
Potrebné sú pravidelné skúšky sirén a cvičné evakuácie
Podľa zástupcu štátnej hasičskej služby Rafala Melnyka si obyvatelia v súčasnosti sirény často spájajú s historickými výročím alebo s výjazdmi dobrovoľných hasičov. Poukázal na nedávny prípad v Šwidniku, kde futbalový zápas pokračoval aj po spustení sirén varujúcich pred ohrozením dronmi. Melnyk preto navrhol pravidelné skúšobné spúšťanie sirén, aby si obyvatelia zvykli na ich zvuk a dokázali primerane reagovať.
Účastníci fóra sa zhodli, že sú nevyhnutné aj cvičné evakuácie v školách a na pracoviskách. Rektor Univerzity Varmiňsko-Mazurskej Jerzy Przyborowski zdôraznil, že nejde o vyvolávanie strachu, ale o vzdelávanie obyvateľstva. Ako príklad uviedol Japonsko, kde sa deti už od útleho veku učia postupy správania pri zemetraseniach.
