WASHINGTON - Traja z piatich členov výboru, ktorý udeľuje Nobelovu cenu za mier, v minulosti verejne kritizovali amerického prezidenta Donalda Trumpa. Píše to dnes denník The Washington Post. Podľa listu to tak znižuje šance, že by Trump ocenenie, po ktorom túži, získal. U dvoch členov je pritom kritika relatívne nedávna. Na získanie ceny je potrebná podpora aspoň troch členov.
V máji za rozkladanie demokracie kritizovala amerického prezidenta členka výboru a bývalá nórska ministerka Kristin Clemetová. "Robí, čo môže, aby zbúral liberálny svetový poriadok postavený na pravidlách," uviedla.
V decembri, teda po prezidentských voľbách, Trumpa kritizoval tiež predseda výboru Jorgen Watne Frydnes, ktorý súčasne varoval pred obmedzovaním slobody slova v demokratických štátoch. "Počas predvolebnej kampane Trump slovne zaútočil na médiá vo viac ako 100 prípadoch," pripomína list výrok Frydnese.
Voči Trumpovi sa vymedzila aj ďalšia členka výboru bývalá politička z nórskej Strany práce Gry Larsenová, ktorá bola aktívna v ekologických a humanitárnych organizáciách. V roku 2020 zverejnila na svojich stránkach fotku červenej kšiltovky, ktorá sa stala symbolom Trumpovho pôsobenia v politike, s nápisom Make Human Rights Great Again (Urobiť ľudské práva znovu skvelými). Pri prvom prezidentskom mandáte potom Larsenová napísala, že Trump svojou politikou ohrozuje milióny ľudských životov.
Nomináciu sľúbil aj izraelský a arménsky premiér
Nomináciu na Nobelovu cenu za mier sľúbili Trumpovi Pakistan, izraelský premiér Benjamin Netanjahu a tiež arménsky premiér Nikola Pašinjan a azerbajdžanský prezident Ilham Alijev. Alijev a Pašinjan sa v tomto zmysle vyjadrili, keď vo Washingtone v auguste podpísali dokument o urovnaní mnohoročného konfliktu medzi Arménskom a Azerbajdžanom.
Podľa tlače Trump o možnosti udelenia Nobelovej ceny hovoril v telefonáte s nórskym ministrom financií a bývalým generálnym tajomníkom NATO Jensom Stoltenbergom. Podľa denníka The Washington Post je snaha o získanie ocenenia možno jedným z dôvodov, prečo sa Trump rozhodol zohrať aktívnu úlohu v rokovaniach medzi Ruskom a Ukrajinou o ukončení vojny. Samotný Trump sa na sociálnych sieťach prezentuje ako politik, ktorý je schopný urovnávať medzinárodné konflikty.
To, že by Trump tento rok získal Nobelovu cenu za mier, je nepravdepodobné, pretože lehota na podanie kandidatúry sa skončila 31. januára, teda len niekoľko týždňov po prezidentskej inaugurácii. Výbor uviedol, že dostal 338 kresiel. Podrobnosti o kandidátoch a navrhovateľoch zverejňuje s 50-ročným odstupom. Podľa serveru výboru by sa na udelení ceny mali zhodnúť všetci jeho členovia. "Vo veľmi zriedkavých prípadoch, keď je to nemožné, je rozhodnutie prijaté väčšinou," uvádza päťčlenný orgán.
